Review: Demonglass (Hex Hall #2)

autor: Rachel Hawkins
názov: Demonglass
séria: Hex Hall
rok vydania: 2011
prečítané v angličtine (v slovenčine zatiaľ nevyšlo)

obsah: Sophie na letné prázdniny odchádza do Anglicka, do sídla Rady, kam ju pozval a priviedol jej otec. Chce, aby si ešte premyslela svoje rozhodnutie prejsť rituálom, ktorý ju zbaví jej magických schopností navždy. Ukazuje jej, čo to znamená byť démonom, akú má silu a ako sa ju naučí ovládať. Sophie sa takisto stretáva aj s ďalšími dvoma démonmi, ktorí netušia odkiaľ sa vzali a iba proste boli, no nateraz sú pod ochranou Rady. Nečakane sa musí vyrovnať aj so svojím zasnúbením. Odmietnuť niekoho nie je jednoduché, ale odmietnuť niekoho, koho má rada je ešte ťažšie. Jenna je stále jej kamarátkou, ale už si až tak dobre nerozumejú, pretože Jenna si uvedomuje, že patrí k upírom a inklinuje práve k svojmu druhu, dokonca sa po prázdninách nechce vrátiť späť so školy Hecate. Sophie sa musí vysporiadať ešte s niečím, lepšie povedané s niekým. Do jej života znova zasiahne Archer a jeho úprimnosť ju šokuje. Spolu odhaľujú desivé tajomstvo spojené s útokmi na dievčatá počas minulého školského roku a aj to, kto za nimi stojí. A tá osoba sa bude chcieť pomstiť.


Pokračovanie knihy nesklamalo. Autorka naviazala na predchádzajúcu knihu plynulo a podmanila si čitateľov, ktorí sa určite nebudú môcť dočkať pokračovania (aspoň ja určite).

Začiatok knihy bol zaujímavý zmenou prostredia a nenásilným včlenením nových postáv. Opisy nie sú príliš dlhé (nedá sa ani povedať, že sú krátke), čo je len dobré, pretože opisy nemám veľmi rada a myslím, že nikoho nenadchýna opis jedného predmetu na tri strany (napr. Dom v stráni - nemám nič proti klasike a povinnému čítaniu, ale tie opisy ma ubíjali).

Čítanie tejto knihy by som prirovnala k jazde na horskej dráhe. Pozvoľné stúpanie do neba a potom rýchly pád bez možnosti zastavenia. Začala som ju čítať pred pár dňami a aj dnes som si chcela kúsok prečítať, ale akosi som skončila až pri poslednom slove. (Možno to bolo Archerovým vstupom do deja) Posledné stránky som doslova hltala a visela na každom slove. Nemôžem sa dočkať ďalšieho dielu.

Sophie a Archer sú asi najlepší zamilovaný hrdinovia, akí boli stvárnení. Nemôžu byť spolu, ale nie sú melodramatickí. Namiesto toho sa oháňajú sarkazmom, ktorý ma nútil vybuchnúť do smiechu aj v úplne nevhodných situáciách (skôr by sa tam hodili slzy). Keď už majú problémy, tak to aspoň neberú tak tragicky a robia si z toho dobrý deň. Niežeby by na konci neukvapla aj slzička, ale celá kniha sa nesie skôr v posmešnej rovine než ustráchanej a plačlivej.

Musím spomenúť aj angličtinu, ktorá bola znova ako v prvom diele úplne jednoduchá. Väčšinou jasné a zreteľné vety, bez obáv sa do knihy môžu pustiť aj začiatočníci.

Dala som jej samozrejme päť hviezdičiek, tentokrát autor na stodesať percent dokázala, že si ich zaslúži. Ak by to bolo možné, dostala by aj sedem hviezdičiek, lebo už  dlho som sa pri knihe tak neponorila do deja.

hodnotenie: *****