Review: V zajatí snov 2 - Zatmenie

autor: Lisa McMann
názov: V zajatí snov: Zatmenie
originálny názov: Fade
séria: Lovci snov
rok vydania: 2009; SR: 2012 (Fragment)
zroj obalu: www.martinus.sk

Janie po svojej prvej veľkej úlohe pre komisárku Komiskú, dostáva ďalšiu a ešte ťažšiu, pretože ona sama sa má stať volavkou. To sa vôbec nepáči Cabelovi, ktorý sa nedokáže držať bokom a len tak z diaľky sledovať, ako Janie riskuje. Komisárka mu pohrozí, že ak sa nebude ovládať, bude odvolaný zo záťahu, ktorý sa preňho stal až príliš osobným. Janie však vôbec neuvažuje nad ukončením spolupráce. Po prvýkrát v živote má pocit, že je potrebná, že niečo robí naozaj dobre a snaží sa Cabela presvedčiť, aby to pochopil. S každým ďalším dňom keď jej nový prípad prerastá cez hlavu a nosí vlastnú kožu na trh, jej jedinou istotou sa stáva Cabel, ktorý ju miluje a konečne po prvý raz počul tie slová aj z jej úst. Zdá sa, že sa nakoniec zmieril s jej účasťou na prípade, ale chce, aby bola chránené. Všetko vyzerá veľmi dobre, ale čo ak sa niečo pokazí? Nielen v ten večer, keď sa koná večierok, ale aj niečo s Janie, po prečítaní osobného zápisníka Marthy, jediného lovca snov, ktorého Janie poznala.


Prvá časť sa mi veľmi páčila, možno práve preto bola táto akýmsi rozčarovaním. Originalita tejto knihy spočíva práve v jej námete. O dievčati, ktoré sa prepadá do cudzích snov často nečítame a novinky si vždy nájdu cestu do nášho čitateľského zoznamu. Ibaže dobrý námet neznamená dobrú knihu.

Asi najviac mi prekážali krátke vety. Myslím tým naozaj krátke vety zložené zo štyroch slov a každá v novom odseku. Väčšinou si stavby viet počas čítania nevšímam, ale toto priam udieralo do očí v tom negatívnom slova zmysle. Holé nerozvité vety, pokojne aj päť napísaných pod sebou a vytvoria štvrtinu strany. Okrem toho si autorka zrejme brala príklad so Smihovej Upírskych denníkov, ktoré sú písané obrovskými písmenami, majú málo strán a veľké okraje.

Ďalším nemilým prekvapením bolo neustále oslovovanie hlavnej hrdinky a hlavného hrdinu. Janie urobila toto a povedala toto. Cabel spravil to a to. Keď sa to stane zopár ráz v celej knihe, nedá sa nič vyčítať, ale aby sa to opakovalo sedemkrát na jednej strane, pričom sa to tak opakuje skoro na všetkých stranách a to ich je 264, dokáže to upútať pozornosť aj veľmi nevšímavých čitateľov.

Obálka takisto nevyzerá bohvieako. Páči sa mi námet sviečky, ale oči na vrchu obálky sa mi vôbec nepáčia. V takomto duchu sa nesie aj obal prvej časti, ktorý tiež nie je jedným z tých, ktoré vám hneď udrú do očí. (V poslednom čase vychádza stále viac kníh s nevýraznými obalmi - čierne, sivé farby; napriek tomu sú niektoré nádherné ako nap. obálky série HushHush)

Inak v knihe nájdeme všetko, čo správna kniha potrebuje. Príjemnou zmenou sú aj vzťahy medzi hlavnými hrdinami, konečne niekto vypustil z repertoáru milostný trojuholník, ktorý sa v knihách začína príliš preceňovať a väčšinou je hneď jasné, ako to dopadne (česť výnimkám). Tiež sa môžete tešiť na zopár krutých odhalení a aj skúšku lásky, aby sme neboli ukrátení o romantickejšiu časť.

hodnotenie: **