Potulky so slovenskými autormi: Miroslava Varáčková

Stále musím niečo vymýšľať, a keďže sa tvárim kreatívne, vytvorila som rubriku pod menom Potulky so slovenskými autormi. Predpokladám, že bude mesačná a vždy šiesteho vám predstavím jedného slovenského autora a aj niečo z jeho tvorby. 

zdroj: www.literama.sk

Dnes medzi nami chcem privítať mladú slovenskú spisovateľku Miroslavu Varáčkovú. Je vydatá, má dve deti a žije v Trnave. Píše fantasy romány pre mladých. Patrí medzi najobľúbenejšie slovenské autorky a všetky jej knihy vyšli vo vydavateľstve Motýľ. Viac vám povie ona sama. Ešte raz by som sa jej chcela poďakovať, že si našla čas na zodpovedanie otázok.

IB: Moha by si nám na začiatok niečo o sebe prezradiť? Ako rada tráviš voľný čas a čo je pre Teba najlepším relaxom?

Takže: som mladá, krásna a úspešná. :D Ale nie, žartujem.

Neviem, čo konkrétne by čitateľov zaujímalo, no môžem o sebe prezradiť aspoň toľko, že žijem a tvorím v Trnave, som vydatá, mám dve malé deti, morča Ňufinku a vo voľnom čase sa okrem rodine venujem turistike, cestovaniu a písaniu prevažne fantasy príbehov. Najlepším relaxom je pre mňa čítanie dobrej knihy, štveranie sa po skalách a nepohrdnem ani zaujímavým filmom či pozvaním do divadla.

IB: Ako si sa dostala k písaniu? Bol to Tvoj koníček už od detstva, vždy si tušila, že raz budeš písať knihy pre mladých?

Písať som začala už na prvom stupni ZŠ, keď sme so spolužiakmi založili triedny časopis, do ktorého sme prispievali krátkymi básničkami a článkami o dianí v triede. Písali sme aj divadelné hry /ak sa to tak vôbec dá nazvať/. Tie sme si zvykli nacvičiť a bavili sme nimi ostatných spolužiakov.

Na gymnáziu som sa venovala písaniu poézie. Mala som plné šuplíky papierov s rôznymi básničkami. Všetky svoje pocity, trápenia či radosti som si vylievala na papier.

S prózou som začala až počas materskej s mladším synom. Večery boli dlhé, v telke nehralo nič zaujímavé, tak som chytila do rúk malý zošit, pero a začala som písať. Zo začiatku som nemala ambíciu príbeh vydať, no s postupom času, ako písmenká pribúdali, som sa začala s tou myšlienkou pohrávať. Keď bola kniha dopísaná, naťukaná do pc, skúsila som ju poslať do dvoch vydavateľstiev. Z jedného sa mi po pár dňoch ozvali s tým, že ak príbeh upravím a rozšírim, vydajú mi ho. Do dnešného dňa sa na tom celom smejem. Všetko to bola jedna obrovská náhoda. Musím sa priznať, že som dovtedy dokonca o vydavateľstve Motýľ ani len nepočula.

IB: Tvoja najnovšia kniha Obchodnící z nádejou je čiastočne inšpirovaná skutočnými udalosťami. Bolo namáhavé pridŕžať sa ich? Námet je viac-menej z histórie. Patrí aj tá medzi sféry Tvojho záujmu?

Nie, v histórii sa nevyznám. Kniha Obchodníci s nádejou je však inšpirovaná práve príbehom z minulosti. Snažila som sa držať všetkých faktov, ktoré som mala k danej téme k dispozícii, a nerobilo mi to nejaké väčšie problémy.

IB: Vo vydavateľstve Motýľ ti už vyšlo päť kníh – to je naozaj krásne číslo. Ktorá z nich je Tvoja najobľúbenejšia a prečo?

Áno, je to celkom slušné číslo J Najviac mi prirástla k srdcu kniha Prežila som svet, písala sa mi veľmi dobre, úplne som sa vedela vžiť do pocitov hlavnej hrdinky a celá tá téma mi sadla. Mala som ju dokončenú v priebehu približne troch mesiacov, no dnes tak trochu ľutujem, že som sa počas jej tvorby unáhlila. Myslím si, že téma povojnovej Európy by si zaslúžila viac strán, mala som ju viac rozvinúť, ísť do hĺbky. Predovšetkým časť, v ktorej opisujem tábory, je podľa mňa dosť strohá. Naozaj ma mrzí, že som sa s príbehom nevyhrala viac. No aj napriek tomu mi je práve táto kniha najbližšia.

IB: Aký je tvoj postup pri vytváraní charakterov? Majú niekedy základ aj v reálnych ľuďoch z Tvojho okolia? Kto zo všetkých postáv sa Ti páčil najviac a naopak, ktorý charakter Ti dal najviac zabrať?

Charaktery sú vymyslené. Je pravda, že podvedome do nich asi vkladám aj niečo z ľudí, ktorých poznám, tomu sa zrejme vyhnúť nedá, no zámerne osoby zo svojho okolia do kníh nepridávam. A ktorá postava sa mi najviac páčila a ktorá dala zabrať? Ani neviem. Z mužských sa mi páči možno Adam z Anjelov noci a Alex z Prežila som svet, snáď aj Ela... naozaj neviem odpovedať na túto otázku.

IB: Kde nachádzaš motívy pre svoje knihy? Píše sa Ti ľahko alebo Ti trvá dlho, kým ťa „kopne múza“? Ktorá z kníh sa Ti zatiaľ písala najlepšie? Máš aj nejaké tajné zdroje inšpirácie? Hudbu, čokoládu alebo niečo podobné?

Nápady na knihy prichádzajú viac-menej samé. Stále mám plnú hlavu nových a nových motívov, len času na ich spracovanie málo. Často sa „prehrabujem“ rôznymi stránkami na internete, neraz som inšpiráciu čerpala práve odtiaľ ako napríklad pri Anjeloch noci, keď som objavila informácie o inkuboch a sukubách, ktoré som si prispôsobila tak, aby mi sadli do príbehu.

Najlepšie sa mi písala kniha Prežila som svet, ako som už spomínala v predchádzajúcej odpovedi.

Tajné zdroje inšpirácie nemám, ale je pravda, že čokolády zjem na tony a hudba ma vie vždy správne naladiť.

IB: Mala si už tvoriteľskú krízu? Pocit, že už nenapíšeľ ani riadok? Čo Ti pomohlo?

Keby len raz! /smiech/ Práve teraz prežívam jednu z nich. Pomáha mi sadnúť k pc a písať do nemoty, až kým kríza neodznie. Iný liek na ňu nepoznám.

IB: Určite sa chystáš písať ďalej. Máš už teraz nejaký nápad?

Mám, dokonca viacero. Lenže kríza :D

IB: Obdivujem, že ideš s dobou a do svojich kníh dávaš námety aké nájdeme aj vo svetovej literatúre. Čítaš aj zahraničné, prípadne slovenské knihy pre mladých? Môžeš nám odporučiť niečo, čo Ťa zaujalo?

Ďakujem, snažím sa držať krok, hoci je to občas ťažké.

Čítam veľa, predovšetkým knihy určené pre mladých. Zo slovenských autorov ma oslovili napríklad René Benda, Nata Sabová, Kristína Mišovičová, Enja Rúčková... Zo zahraničných zbožňujem Kinga, Zusaka, C.R.Hyde, S. Collins a mnoho ďalších.

IB: Z Tvojich kníh som čítala všetky okrem prvej, O lásku sa neprosí. Druhá, Anjeli noci, mi niektorými časťami a replikami, nie samotným dejom, pripomínala Súmrak od Stephanie Meyer. V Tvojej najnovšej knihe ho hlavná hrdinka príliš nemusí. Aký naň máš názor ty?

Mne sa Súmrak páči. Je to príbeh, ktorý ma zaujal, priniesol niečo nové /aj keď teraz tých zaľúbených upírov je akosi priveľa/, držal ma v napätí a cítila som sa pri ňom ako zaľúbená tínedžerka. Samozrejme, dalo by sa mu mnoho vytknúť, ale nejaké posmešky „intelektuálov“ ma nezaujímajú. Dokonca sa teším aj poslednú časť filmu, ktorá čoskoro dorazí do kín, a vôbec sa to nehanbím takto verejne priznať. Nech si každý pozerá a číta, čo chce, no nie? :D

V Obchodníkoch hrdinka Súmrak nečítala, mala voči nemu len predsudky, pretože išlo iba o jej pocit, že do jej knižného „vkusu“ nezapadá.

IB: A ešte nakoniec, čo by si poradila potencionálnym autorom, ktorí sa pokúšajú vyprodukovať príbeh a často si nevedia rady?

Hlavne aby veľa písali, boli otvorení kritike /tej konštruktívnej, samozrejme/, nevzdávali sa hneď pri prvom neúspechu a vytrvalo išli za vytúženým cieľom.

***

Recenzia: Hriech v mene života

Recenzia: Prežila som svet

***