Recenzia: Uses for Boys

autor: Erica Lorraine Scheidt
názov: Uses for Boys
originálny názov: Uses for Boys
séria: -
rok vydania: 2013 (St. Martin's Griffin)
GR: 3.15 / 226 hodnotení

Anna remembers a time before boys, when she was little and everything made sense. When she and her mom were a family, just the two of them against the world. But now her mom is gone most of the time, chasing the next marriage, brining home the next stepfather. Anna is left on her own—until she discovers that she can make boys her family. From Desmond to Joey, Todd to Sam, Anna learns that if you give boys what they want, you can get what you need. But the price is high—the other kids make fun of her; the girls call her a slut. Anna's new friend, Toy, seems to have found a way around the loneliness, but Toy has her own secrets that even Anna can't know. Then comes Sam. When Anna actually meets a boy who is more than just useful, whose family eats dinner together, laughs, and tells stories, the truth about love becomes clear. And she finally learns how it feels to have something to lose—and something to offer. 

Bezprostredne po dočítaní, netuším, čo si mám myslieť. Je ťažké povedať, či sa mi kniha páčila alebo nie. Na sto percent viem, že ma zmiatla a šokovala a zúčastnila som sa jej len ako chladný divák z hľadiska.  Prvé, čo ma zaujalo bola obálka a anotácia. Predstavovala som si emotívnu knihu s kvalitnou zápletkou a to čo som dostala ma rozčarovalo. Tento príbeh je až príliš reálny. A smutný. A desivý. A napriek všetkému úžasný.

Anna je neustále opustená v dome, kde jej matka chodí len prespávať a prezliecť sa. Chúďa si zapne televízor a rozsvieti všetky lampy, aby sa necítila opustene. Každú chvíľu nový muž v matkinom živote a sťahovanie stále do väčších domov, kde zas bude len ona sama. Čosi také si nezaslúži žiadne dieťa. Tak či tak, nedokázala som sa s ňou stotožniť. Nerozumela som mnohým jej rozhodnutiam, s niektorými som vyslovene nesúhlasila a musím povedať, že na mňa pôsobila ako psychicky mierne zaostalá. Ako zúfalé dieťa, ktoré nevie, čo robiť a nemá nikoho, kto by mu pomohol. Nasvedčoval tomu aj spôsob jej premýšľania. Tak rada by som obviňovala jej matku, ale nejde to. Aj jej matka musela mať príbeh, ktorý sa nenapísal sám a určite nebol prechodom ružovou záhradou. 

A hoci som ochotná uznať to, nič to nemení na fakte, že Anninu matku by som vytrieskala ako malé, neposlušné decko. Ako sa opovažuje nechať malé dieťa samo na seba. Neskôr, nemala ani šajnu o dcérinom živote. Cudzí ľudia boli Anne bližší než jej matka. Tým sa dostávame k pointe. Anna nechce byť sama a urobí čokoľvek, aby nebola. 

Okolo toho sa točí celá kniha. Samota a chalan schopný ju vyplniť aspoň na nejaký čas. Dôvod, pre ktorý Anna spáva s kde kým a nepovažuje to za zlé či nerozumné. Hlavne, nech už nie je sama. Táto časť je strašne smutná, aj keď vám nevženie slzy do očí a najskôr asi pohorší, po nejakom čase ju dokáže tolerovať a pochopiť. Neočakávajte závratnú dynamiku deja a nečakané zvraty. Uses for Boys je písaná strohým, detským spôsobom a netradičným pohľadom na svet. Neprikrášľuje, nerobí svet lepším ani horším. Necháva ho taký aký je a dôkladne opisuje nezáujem a neschopnosť skutočného záujmu o ľudí okolo nás v surovej realite sveta..

by mehrdadart.deviantart.com

>>I don’t go to school. I’m the girl who works in a cafe. The girl behind the counter. I’m the black dress and worn sneakers. I’m tips in a tip jar. I’m a five-pointed star. I’m the four walls of my apartment. The girl in the abortion clinic. I’m the one wandering through the city looking for something. <<

Sila knihy nespočíva v prejavoch emócií ani v romanticky sladkých scénach. Nenájdete tam ani jedno, pokiaľ neviete čítať medzi riadkami. O samote, bolesti a túžbe niekam patriť sa dozvedáme zo zúfalých a nelogických rozhodnutí. Nazvala by som to nemý výkrik o pomoc. Ibaže nikto nemá dostatok času a chuti pomôcť s problémami iným, všetci majú dosť starostí so sebou. Na konci sa mi veľmi chcelo plakať, sama neviem prečo a nepodarilo sa mi vycediť ani slzičku. (a na sprostostiach plakať viem veľmi oduševnene)

V krátkosti poviem niečo aj k štýlu písania autorky, lebo sa mi vôbec nepáčil. Nepáčilo sa mi, že každá kapitola ma stranu, maximálne dve a že vyrozprávanie príbehu je písané štýlom: "Chválila sa prsteňom, no keď som sa pozrela, nemala ho na ruke. ,,Nemám ho na ruke," povedala." Stačilo by to jedenkrát opakovania neboli nutné.

Hviezdičkovanie bolo zložité a ešte na začiatku recenzie som nevedela, ako vybrať správny počet. Goodreads ponúka však k týmto hviezdičkám aj text, pre mňa veľmi nápomocný. Od it was OK až k  really liked it. Teraz už poznám správnu možnosť. Len tak na okraj, táto recenzia vznikla veľmi zvláštnym spôsobom, bez nejakého zadeľovania ako predchádzajúce je iba čisto skonštatovaním mojich pocitov, tak dúfam, že ju zvládnete a že sa vám možno aj bude páčiť trošku viac než tie predtým. :)

4 hviezdičky a odporúčanie