názov: Šťastlivec
originálny názov: The lucky one
séria: -
rok vydania: 2011; SR: 2012 (Ikar)
zroj obalu: www.martinus.sk
Anotácia (z goodreads.com - môj preklad, prosím nekopírovať bez môjho vedomia):
Keď americký vojak Logan Thibault nájde fotografiu mladej, usmievajúcej sa ženy napoly pochovanú v piesku počas svojej tretej služby v Iraku, jeho inštinkt mu hovorí, aby ju odhodil. Namiesto toho, ju zoberie na základňu, ak by ju niekto stratil, ale potom, čo sa k nej nikto neprihlási, si ju sám odnáša vo vrecku. Onedlho Thibault zažije sled šťastných udalostí - vyhráva v pokeri, dokonca prežije útoky, ktoré zabijú jeho dvoch blízkych priateľov. Iba jeho najlepší priateľ, Viktor, má nato vysvetlenie: fotografia - jeho talizman. Po návrate do Colorada, Thibault nedokáže dostať fotografiu, ani ženu na nej, zo svojich myšlienok. Verí, že práve ona má kľúč k jeho osudu, vydáva sa na cestu naprieč krajinou, aby ju našiel. Neočakáva silnú, ale zraniteľnú ženu, ktorú našiel v Hamptone, v Severnej Karolíne. Elizabeth je rozvedená matka malého syna - žena, na ktorú čakal celý svoj život. Zaskočený príťažlivosťou, Thibault si necháva príbeh fotky a jeho šťastia pre seba. Ako sa Thibault a Elizabeth pustia do vášnivého vzťahu, tajomstvo im hrozí zničením nielen ich lásky, ale aj životov.
Prečítať túto knihu som sa rozhodla na základe recenzie na istom blogu, ktorá bola veľmi pozitívna, takže na príbeh som sa veľmi tešila. Posledná pieseň, tiež od Sparksa, sa mi páčila aj keď som mala averziu voči Miley Cyrus, ktorá stvárnila hlavnú postavu. Preto som si ani nepozrela film a iba som siahla po knihe.
Najprv sa vyjadrím k obalu knihy, ktorý sa mi nepáči. Ani slovenský, ani pôvodný anglický. Dievča na fotke mi príliš pripomína Ashley Tisdale a tá nie je dosť stará, aby mohla predstavovať Elizabeth (ani na to nevyzerá). Knižný trailer sa mi nepodarilo nájsť (iba filmové trailery).
Na začiatku som mala trocha chaos, kým som sa stotožnila s postavami a uvedomila si kto je kto. Potom sa mi podarilo začítať sa. V nasledujúcich chvíľach som sa viac-menej sústredila a dojem z príbehu bol nad očakávania dobrý, no to sa od Sparksa dalo očakávať. Všetky jeho knihy sa nesú v podobnej línii, ako bola táto. Nepodobajú sa ničím konkrétnym - možno iba citeľným nalinajkovaným dejom. Stane sa niečo zásadné, potom sa plynutie deja, skutočne dobrého a následne udalosť, ktorá všetko zmení.
Thibault sa pomocou fotky, na ktorej nie sú takmer žiadne záchytné body vyberie hľadať ženu, ktorú nepozná a nájde ju - toto sa mi zdalo dosť nereálne a prehnané (no čo, je to len kniha). Ďalej ma prekvapil koniec. Celá kniha sa niesla v istom duchu, nevedela som sa od nej odtrhnúť, ale to ukončenie. Vôbec mi nedávalo zmysel, zdalo sa mi "od veci" vzhľadom k predchádzajúcemu vývoju príbehu.
Postavy boli rôznorodé, mestečko vykreslené typicky malomestsky. Každý každého pozná, niekto s niekým nehovorí a pod palcom to má najbohatší chlap - náhodou strýko Elizabethinho bývalého manžela. Nevyslovenou podmienkou jej starostlivosti o ich syna je fakt, že sa bude s otcom, a samozrejme strýkom, pravidelne stretávať.
Hlavným konfliktom bol príliš veľký záujem bývalého partnera o Elizabeth. Očakával, že kým on si nájde viacero nových známostí, ona bude sedieť doma sama a starať sa o ich syna. Robil všetko možné, aby to tak udržal, až kým sa neobjavil Thibauld. Problém so synovou nechuťou chodiť k nemu na víkendy je druhoradá a nie až tak podrobne vykreslená, ale určite pôsobí reálne.
Na Sparksových knihách je presvedčivá najmä reálnosť. Hoci jeho príbehy nie sú dokonalou reprodukciou skutočnosti, a ako som už hore podotkla hľadanie niekoho z fotky sa mne osobne zdá neuskutočniteľné, dokáže napísať príbehy à la (zvláštne koľko možností pre písanie a la som našla, pritom á - a s dĺžňom Francúzi vôbec nepoužívajú, alebo som sa s tým ešte nikdy nestretla) život, čo je obdivuhodné. Napriek tomu, tento román nenaplnil moje očakávania.
Prečítať túto knihu som sa rozhodla na základe recenzie na istom blogu, ktorá bola veľmi pozitívna, takže na príbeh som sa veľmi tešila. Posledná pieseň, tiež od Sparksa, sa mi páčila aj keď som mala averziu voči Miley Cyrus, ktorá stvárnila hlavnú postavu. Preto som si ani nepozrela film a iba som siahla po knihe.
Najprv sa vyjadrím k obalu knihy, ktorý sa mi nepáči. Ani slovenský, ani pôvodný anglický. Dievča na fotke mi príliš pripomína Ashley Tisdale a tá nie je dosť stará, aby mohla predstavovať Elizabeth (ani na to nevyzerá). Knižný trailer sa mi nepodarilo nájsť (iba filmové trailery).
Na začiatku som mala trocha chaos, kým som sa stotožnila s postavami a uvedomila si kto je kto. Potom sa mi podarilo začítať sa. V nasledujúcich chvíľach som sa viac-menej sústredila a dojem z príbehu bol nad očakávania dobrý, no to sa od Sparksa dalo očakávať. Všetky jeho knihy sa nesú v podobnej línii, ako bola táto. Nepodobajú sa ničím konkrétnym - možno iba citeľným nalinajkovaným dejom. Stane sa niečo zásadné, potom sa plynutie deja, skutočne dobrého a následne udalosť, ktorá všetko zmení.
Thibault sa pomocou fotky, na ktorej nie sú takmer žiadne záchytné body vyberie hľadať ženu, ktorú nepozná a nájde ju - toto sa mi zdalo dosť nereálne a prehnané (no čo, je to len kniha). Ďalej ma prekvapil koniec. Celá kniha sa niesla v istom duchu, nevedela som sa od nej odtrhnúť, ale to ukončenie. Vôbec mi nedávalo zmysel, zdalo sa mi "od veci" vzhľadom k predchádzajúcemu vývoju príbehu.
Postavy boli rôznorodé, mestečko vykreslené typicky malomestsky. Každý každého pozná, niekto s niekým nehovorí a pod palcom to má najbohatší chlap - náhodou strýko Elizabethinho bývalého manžela. Nevyslovenou podmienkou jej starostlivosti o ich syna je fakt, že sa bude s otcom, a samozrejme strýkom, pravidelne stretávať.
Hlavným konfliktom bol príliš veľký záujem bývalého partnera o Elizabeth. Očakával, že kým on si nájde viacero nových známostí, ona bude sedieť doma sama a starať sa o ich syna. Robil všetko možné, aby to tak udržal, až kým sa neobjavil Thibauld. Problém so synovou nechuťou chodiť k nemu na víkendy je druhoradá a nie až tak podrobne vykreslená, ale určite pôsobí reálne.
Na Sparksových knihách je presvedčivá najmä reálnosť. Hoci jeho príbehy nie sú dokonalou reprodukciou skutočnosti, a ako som už hore podotkla hľadanie niekoho z fotky sa mne osobne zdá neuskutočniteľné, dokáže napísať príbehy à la (zvláštne koľko možností pre písanie a la som našla, pritom á - a s dĺžňom Francúzi vôbec nepoužívajú, alebo som sa s tým ešte nikdy nestretla) život, čo je obdivuhodné. Napriek tomu, tento román nenaplnil moje očakávania.
Ja som od Sparksa čítala len Zápisník jednej lásky a Správu vo fľaši, pričom tá prvá sa mi páčila, takže som si knihu aj kúpila, ale tá druhá ma nijako moc neoslovila. Jeho knihy ani cielene nevyhľadávam, no ak na mňa niektorá zakýva z poličky v knižnici, tak si ju asi zoberiem. :)
OdpovedaťOdstrániť