Review: Ak zostanem (Ak zostanem #1)

autor: Gayle Forman
názov: Ak zostanem
originálny názov: If I stay
séria: If I stay
rok vydania: 2009, SR: 2010 (Ikar)
GR: 4.01
zdroj obrázku a anotácie: www.goodreads.com

Anotácia - môj preklad, nekopírovať bez môjho vedomia                   Jedna sekunda všetko zmení. Sedemnásťročná Mia si nepamätá nehodu, iba si spomína na mokro-zasneženú cestu v Oregone, kadiaľ išlo auto jej rodiny. Po mihnutí oka, nájde samú seba, ako sa díva na svoje vlastné zničené telo brané od vraku auta.

Názor:
Na knižôčku som natrafila čisto náhodou. Prekvapilo ma, aká je tenká. A vlastne ma prekvapila úplne celá. Dejom, postavami, prostredím. Iste, niečo mi mohol napovedať aj nadpis, ale mne vôbec neprišlo na um, že Ak zostanem sa bude týkať rozhodovania či zostať na tomto svete.

Pokojné ráno a plánovaný deň s rodinou sa môže rôzne zvrtnúť. Tak sa to stalo hlavnej hrdinke Mii. Celá kniha sa zameriava na spomienky, prežité chvíle s rodinou, priateľmi a priateľom. Mia sa musí rozhodnúť, či zostane alebo odíde spolu so svojou rodinou.

 

Rozhodnutie samo o sebe je ťažké. Čo však robiť, keď za vami stále chodia príbuzní? Najlepšia kamarátka, priateľ? Dokonca personál. Všetci hovoria, aby zostala. No Mia sa musí rozhodnúť sama. Počas tohto rozhodovania si nielen spomína, ale keďže je mimo svojho tela, vidí aj to, čo sa deje s za dverami jednotky intenzívnej starostlivosti.

Najprv som bola z tejto knihy trocha zmetená. Hoci bola plná emócií už od začiatku, akosi sa ma nedotýkali, išli pomimo. Možno sa vo mne hromadili, aby neskôr vyšli von. (radím vám, nečítajte ju v dopravných prostriedkoch) Plakala som, (ako takmer pri každej aspoň trocha smutnej knihe) nie zas veľa. Musím povedať, že z tejto stránky som čakala trocha viac. 

Miin charakter bol dosť osobitý. Niečo ako sivá myška, ktorá si uvedomuje, že nebude sivou naveky. Síce by som sa nechcela nikdy dostať do jej pozície, ale myslím, že pud sebazáchovy je silnejší než čokoľvek iné, a preto sa mi jej rozhodovanie zdalo zvláštne. Určite by nikto z jej rodiny nechcel, aby nezostala. (o niečom však kniha musela byť)

Zaujímavá bola aj jej rodina. Veľmi sa mi páčila súdržnosť a takmer ideálne vzťahy. Škoda, že v skutočnosti je len veľmi málo takýchto rodín. Viac-menej, mala Mia perfektný život. Nadaná violončelistka. (aj Nora zo Zavrhnutého hraje na violončelo, ale ani raz sa nespomína, že by cvičila)

Fajn bol aj fakt, že Mia si nemusela vyberať spomedzi dvoch chalanov. ľúbostné trojuholníky sa v literatúre preceňujú a podľa môjho názoru sú dosť nudné. (a často nerealistické) Takže veľké plus za obyčajné dievča, čo si nájde jedného chalana a nelamentuje celý čas nad tým, koho si vybrať. (lamentácií bude dosť, ale na inú tému)

Otravoval ma spôsob prekladu. Nie všetkého, ale cudzích slov. Juliard je umelecká škola, poprípade môže byť nazvaná konzervatóriom. Nechápem, prečo však nebola vyskloňovaná. Takisto motýlik - ten, čo sa viaže namiesto kravaty. Fakt mi to nešlo do hlavy, a prekážalo mi to. (viem, že cudzie slová sú nesklonné, ale my Slováci veľa vecí poslovenčujeme, a to, čo si priam pýta skloňovať nechávame tak)

Hodnotenie je pozitívne, ale keď som si to takto pekne zhrnula, nechápem, prečo som knihe dala štyri hviezdičky. Momentálne to vidím na tri. No nevadí, nechám pôvodné rozhodnutie, ktoré som urobila hneď po dočítaní knihy. 

3 hviezdičky