Review: Pod vražednou oblohou (Pod vražednou oblohou #1)

autor: Veronica Rossi
názov: Pod vražednou oblohou
originálny názov: Under the Never Sky
séria: Pod vražednou oblohou
rok vydania: 2012, SR: 2012 (Ikar)
GR: 4.15
zdroj obrázku a anotácie: www.goodreads.com

Anotácia - môj preklad, nekopírovať bez môjho vedomia                     Vyhostená zo svojho domova, uzavretého mesta Blaženosť, Aria pozná svoje šance na prežitie tam vonku - známeho ako Továreň na smrť - sú mizivé. Ak ju nedostanú kanibali, násilie elektrických búrok áno. Učili ju, že každý nádych ju môže zabiť. Potom Aria stretne Vonkajšieho, Sokola. Divoký barbar je jej jedinou šancou na prežitie. Lovec svojho kmeňa v nemilosrdnej krajine vidí Ariu za izolovanú a krehkú - to čo môže očakávať od krtice. Ale aj on potrebuje Ariinu pomoc, ona drťí kľúč od jeho vykúpenia. Takmer vo všetkom rozdielni, Aria aj Sokol, sa musia navzájom akceptovať, aby prežili. Ich nepravdepodobné spojenectvo vytvorí puto, ktoré bude určovať osud všetkých, ktorí žijú pod vražednou oblohou.

Názor:

Takmer pri každej knihe sa mi nepáči, aký je trailer krátky, a že tam nič poriadne nie je. Tak tento je presným opozitom práve opísaného a ... tiež sa mi nepáči. Je to skôr trailer na film, než na knihu a prezrádza príliš veľa.

Prvé stránky knihy boli pre mňa mätúce. Keďže toto je novinka vo fantasy svete, uvítala by som aspoň aký-taký úvod a nie hneď šup: ideme robiť neplechu. Prekážalo mi (zo začiatku) oslovanie Sokola a Sokyhho (to je tá istá osoba), ale nadpis bol Kapitola 2, Sokol a v texte žiaden nebol, len Soky,  bola som mierne zmätená. Časom mi došlo, že autorka obľubuje skratky mien na tri písmená a jednoducho by bolo divné, ak by sa hlavný hrdina volal Sok.

"Aria... Každý sa občas cíti stratený a ubitý. Viem, ako sa správa človek, ktorý je iný ako ostatní. Posledné dni si poctivo šliapala aj napriek doráňanýmom nohám. Aj napriek tomu, že si nepoznala cestu... Aj napriek mne."

Neviem, kam Rossi šla na nápad s vražednou oblohou, ale dostal ma. Niet sa kam ukryť, treba vymýšľať spôsoby na prežitie. Rossiovej sa to perfektne podarilo. Jej svet som si dokázala jednoznačne predstaviť. Páčilo sa mi aj vykreslenie kmeňov. Osviežujúca novinka. Okrem toho špeciálne obdarení jednotlivci nazývaný poznačení sú len jedným z mnohých prvkov oddeľujúcich Pod vražednou oblohou od ostatných dystópií. (najmä preto, že na konci už vlastne vôbec nejde o Ariu)

by jimothy.deviantart.com

Aria a Sokol sú kvalitné postavy a do knihy sa hodia. Vôbec nie sú ploché, naopak, sú prispôsobivé potrebám deja - charakterizovala by som ho, ako výborný, ale máličko predvídavý. Aria ma ako samotná postava príliš nezaujala, viac sa to podarilo Sokolovi, možno to bolo tým, že v jeho svete, "tam vonku" sa odohráva drtivá väčšina príbehu alebo preto, že dostal viac priestoru. Pozornosť bola venovaná jeho minulosti, budúcnosti, túžbam, zatiaľ čo Aria sa len chcela vrátiť domov. (to je však pochopiteľné)

Dystópia nie je ako dystópia, ale predsa len sa tam musí aspoň nejako mihnúť vzdor, boj za niečo. V tomto prípade by som povedala, že prvý diel trilógie je len predskokanom a hrá viac na city. Aria si našťastie nemusí vyberať spomedzi chlapov (dúfam, že stále viac autoriek pochopí, že nadbytok chlapcov na jedno dievča je nanič a celé to rozhodovanie na nervy), ale prekonáva krízu identity. Na rovinu povedaná, na svoje si prídu romantici aj milovníci akcie a napätia. Oboje je v knihe hojne a napriek mnohým scénam, kde by som očakávala, že sa dostavia nejaké city (moje) sa tak nestalo.

,,Pravidlo číslo jeden: Nože režú," vyhlásil Rev brutálne chladným tónom. ,,Čakaj, že sa to stane. Nestuhni, keď ťa zrania. Pravidlo číslo dva: Nikdy - ale fakt nikdy! - nepúšťaj zbraň z ruky."

Štýl písania bol nezvyklý. (teda aspoň ja som sa s ním už dlhšie nestretla v YA literatúre) Zvolený bol vševediaci rozprávač, hoci teraz letí priamy. Neprekážalo mi to, ale priznám sa, že pri priamom by sa dalo lepšie vžiť do deja. Predsa len, vševediaci si udržiava určitý odstup.

Kniha ponúka pohľad na iný spôsob života, nielen v rámci nej samej, ale na niečo, čo sa vzdialene podobá aj na skutočný život v minulosti. Plus ponúka veľmi dobrú zápletku, nehovoriac o reálnosti všetkých charakterov. určite stojí za prečítanie. 

Nad hodnotením som sa poriadne zamyslela. Rozmýšľala som, aké by malo byť, tri hviezdičky sa mi zdali málo, najmä ak beriem do úvahy, že včera som dala štyri Ak zostanem. Takže aj Pod vražednou oblohou si zaslúži najmenej toľko. Na pokračovanie sa teším už teraz, verím, že bude ešte lepšie než toto.

4 hviezdičky