Recenzia: Dcéra dymu a kostí (Dcéra dymu a kostí #1)

autor: Laini Taylor
názov:  Dcéra dymu a kostí
originálny názov: Daughter of smoke and bone 
séria: Dcéra dymu a kostí | Daughter of Smoke and Bone
rok vydania: 2011; 2012 (Ikar)
GR: 4.10
zdroj obrázku a anotácie: GR

 Spoznajte Karou. Do svojho skicára kreslí chiméry, ktorí môžu aj nemusia byť skutoční. Často mizne na podivné "pochôdzky", hovorí mnohými jazykmi - a nie všetky sú ľudské; a jej svetlomodré vlasy skutočne rastú v tejto farbe. Kto vlastne je? Táto otázka ju prenasleduje, ale ona to zistí. Keď jeden z cudzincov - krásny a strašidelný - Akiva na ňu pozrie očami ohňa v jednej uličke v Marakéši, výsledkom je krv a hviezdne svetlo, odhalené tajomstvo a nešťastná lásku, ktorej korene majú korene hlboko v násilnej minulosti. Ale bude Karou ľutovať, že sa o sebe dozvedela pravdu?

Laini Taylor (má OMG neónovo ružové vlasy!!!) je spisovateľkou fantasy kníh pre mladých, ale ako sama tvrdí, môžu si ich užiť aj dospelí.

Obálka & Trailer

Naša slovenská obálka veľmi dobre vystihuje knihu, no nemôžem povedať, že by sa mi skutočne páčila. Originálny obal je síce pekný, ale úplne najviac sa mi páči obal českej verzie tejto knihy, ktorý naozaj stojí za pozretie. Trailer je veľmi pekný, má spád a neprezrádza takmer nič.

Námet &  Fabula

Prostredie zvolené pre dej knihy ma veľmi prekvapilo. Nikdy by som nepovedala, že americká autorka si na odohrávanie svojho príbehu zvolí práve Prahu a tomu podvolí veľkú časť knihy, najmä ak hovoríme o opisoch miest či menách pre postavy. Tým nechcem povedať, že Praha nie je dosť dobrá, iba narážam na fakt, že autori si radi volia známe prostredie a Slovensko či Česko neoplýva čarodejnými postavami z kníh súčasnej fantasy.

Anjeli sú v dnes veľmi obľúbenou témou pre knihy – niektoré viac a iné menej podarené. Dcéru dymu a kostí určite zaraďujem k tým vydarenejším. Anjeli v nej bevystupujú ako biblickí ochrancovia ľudí, dokonca sa tu Boh nespomína ani len okrajovo. Serafovia sú bytosti presne také isté ako ľudia a navyše s krídlami.  Neprekáža im, ak sa o nich ľudia dozvedia a jediné o čo im ide je vyhrať vojnu s netvormi.

Ústredný konflik je riešený nezvyčajne. Nejde o lásku medzi človekom a anjelom, ktorá je od dávnych vekov zakázaná. Hoci vzťahom medzi Karou a Akivom nie je nadšený nikto, dokonca ani oni sami, hlavný motív si ukradla pre seba vojna, jej dopad na obe bojujúce strany a nádej, že všetko sa raz zmení k lepšiemu.

Kompozícia ma udivila. Celý príbeh plynie v reťazovej rovine. Jedna udalosť podmieňuje druhú. Neočakávaný zvrat nastane v poslednej časti knihy, keď sa kompozícia zmení na retrospektívnu a odhalí tajomtvá, ktoré nemali byť nikdy vynesené na svetlo Božie. Koniec nás necháva v napätí, čo sa ďalej udeje medzi zamilovanou dvojicou, medzi ktorou na poslednej stránke strhne metelica a je otázne kam ich odnesie.

Postavy 

Karou je ... Karou. Umelecky nadané, mladé dievča s modrými vlasmi a netradičnou rodinou. Celý svoj život hovorí všetkým okolo pravdu, aby nemusela vymýšľať klamstvá, no napriek tomu jej nikto neverí. Kto by uveril, že tvory z jej skicára sú ozajstné a nielen výplodom jej nekonečnej fantázie?

Náprotivkom Karou je Akiva. (nezdá sa vám toto meno mierne zvláštne? ja by som tak skôr pomenovala ženu) Seraf bojujúci vo vojne bez konca, so smutnou minulosťou a ťažkou voľbou medzi tým čo sa zdá byť správne a tým skutočne správnym.

Oba charaktery mali niekoľko spoločných znakov ako vznetlivosť či neústupčivoť. Ale ani jeden nedostal v knihe skutočné priestor. Niekedy som mala pocit, že ich správanie je dopredu vybrané a nemenné – predvídavé. Akoby sa nemohli rozhodovať samostatne, ale boli presne ovládaní.. Sú to len knižné postavy, ale nebolo z nich cítiť vnútornú dynamiku, skôr akési naprogramovanie.

Čepeľ sa pri páde leskla. Akiva klesol dopredu na vystreté ruky. Bol rozorvaný, prázdny. Láska, mier, zázrak, nádej, dobro - všetko bolo preč. Ostala jedine pomsta. str. 270

Emócie & Romantika

Ja tvdím, že emočne je kniha jednoduchá. Nenachádzajú sa v nej žiadne hlboké prežívania až na zopár výnimiek. Nesie sa viac-menej v rovnakej citovovej monotónnosti, takže sa netreba obávať sĺz, lebo aj smutné pasáže sú napísané takým štýlom, že sa dostaneme skôr do šoku než do plačliého rozpoloženia.

V knihách si emociálnosť všímam, pretože na knihách viem oceniť ľahké zžitie s hlavnou postavou a jej citovým svetom. Tu sa do hrdinky dostaneme rýchlo, no emócie sú obmädzené na náznaky z ktorých ich v skutočnosti nepocítime.

by AdroVonCrow.deviantart.com

Štýl & Čítavosť

Čítanie bolo nenáročné, typické pre oddychovky, pri ktorých sa príliš nezamýšľate a hltáte jednu stránku za druhou. Dej je však pekne rozpracovaný a dočkáme sa aj nejakých tých prekvapené. Veľké plus má autorka za vynechanie kompozičného prostriedku mnou označeného ako tzv. „milostný trojuholník“.

Hoci si nespomínam ani na jeden vtipný moment, mám pocit, že čosi vtipné tam predsa len bolo. Nadchli ma najmä niektoré myšlienky, nádherne prenesené z mysle na papier a originálne nápady spojené s umením. Laini by sa mu pokojne mohla venovať sj vo forme výtvraného či bábkarskeho. Originalitu nájdeme aj v celej stavbe knihy.

Dojem & Odporúčania

Dojem je veľmi dobrý. Príjemná zmena, ak vezmem do úvahy niektoré iné knihy, kde sa bytosti bojá odhalenie – týmto je to jedno. Páči sa mi spôsob, ako je hlavný motív v pozadí. Vojna je kľúčovou časťou príbehu, no nie je na ňu kľúčový dôraz.

+ odporúčam: tým, čo majú radi anjelov, nie veľmi zložitú zápletku a hľadajú príjemnú knihu na oddych

- neodporúčam: tým, čo majú vysoké nároky na dynamickosť deja, charaktery spostáv a hľadajú niečo hlboké

4 hviezdičky