24. augusta 2013

(RC) Recenzia: Divočina

autor: Cheryl Strayed
názov: Divočina
originálny názov: Wild
rok vydania: 2012; SR: 2013 (Ikar)
GoodReads: 3.93 /  75,302 hodnotení

Cheryl Strayed

Vždy túžila byť spisovateľkou, čo sa jej nakoniec aj podarilo nielen vďaka knihe Divočina, kde opisuje svoju vlastnú životnú cestu, ale aj v ďalších knihách - vydaných i pripravovaných. Žije v Portlande v štáte Oregon s manželom a dvoma deťmi.

Pozoruhodne úprimný skutočný príbeh o putovaní dlhom 1 770 kilometrov, ktoré zachránilo mladú ženu pred katastrofou a postavilo ju na nohy. V dvadsiatich dvoch rokoch si Cheryl Strayedová myslela, že prišla o všetko. Po matkinej smrti sa rodina rozpŕchla a krátko nato jej skrachovalo manželstvo. O štyri roky, keď už nemala čo stratiť, urobila to najimpulzívnejšie rozhodnutie svojho života: odhodlala sa prejsť vysokohorský chodník Pacific Crest Trail od Mohavskej púšte cez celú Kaliforniu a Oregon až do štátu Washington, a to úplne sama. S diaľkovými túrami nemala nijakú skúsenosť a chodník bol iba „nejasnou exotickou myšlienkou plnou prísľubov“. No znamenal najmä prísľub, že znovu poskladá svoj rozsypaný život.  Hrdinka sa nevyhne stretnutiu so štrkáčmi či s medveďmi, prekonáva úmorné horúčavy, rekordný sneh, no vníma krásu i osamelosť svojej túry. Napínavé rozprávanie okorenené humorom živo zachytáva strach i radosť mladej ženy tvrdohlavo si raziacej cestu k cieľu napriek mizivej šanci na úspech. Púť ju takmer doženie do šialenstva, ale napokon posilní a zocelí

Obálka

Je krásna. Nebolo to to prvé, čo som si pomyslela, keď som na ňu prvý raz pozrela, no napriek tomu ju teraz považujem za prinajmenšom dokonale vystihujúcu.

Moje myšlienky

Najprv by som rada povedala, že tento román bol - a stále je - z môjho pohľadu forma cestopisu, čo nepatrí medzi to, čo tradične čítam. Divočina ma však veľmi milo prekvapila, aj napriek nie celkom pozitívnym ohlasom, ktoré ju predstihli.

by Mac-666.deviantart.com
Cheryl v tejto knihe opísala svoju cestu po chodníku Pacific Crest Trial (PTC), kde prekonala neuveriteľných 1770 kilometrov. To je niečo, za čo ju obdivujem. Pochybujem, že ja by som dokázala úplne sama prejsť takúto vzdialenosť a nevzdať sa ani pri nepriaznivých okolnostiach. Ona sa nevzdala, kráčala ďalej bez ohľadu na všetko a dokázala to.   

Veľmi sa mi páčilo, ako autorka hovorila o svojej matke a rodine. Úprimne, no nevtieravo. Niekoľkokrát sa jej podarilo dohnať ma k slzám. 

Mohli by sme si myslieť, že vzhľadom na dĺžku knihy a jej obsah sa Cheryl bude veľa opakovať alebo čítanie bude jednotvárne. Ani neviem ako, ale autorka sa tomu perfektne vyhla. Nikdy som nemala pocit, že hovorí o tom istom, nenudila ma, práve naopak. Bavili ma historky z jej predchádzajúce života rovnako ako historky z cesty šikovne zapletené do príbehu.

Druhou stranou mince je samotná Cheryl, ktorá sa na túto túru nevybrala z nudy alebo preto, že to bol jej sen. Nie, ona sa na ňu vybrala, lebo mala zbabraný život a nevedela, čo ďalej. Zo Cheryl mám vlastne veľmi zmiešané pocity. Myslím, že som k nej ostala po celý čas neutrálna, no takmer so všetkými jej rozhodnutiami som nesúhlasila. Bola som zmätená z toho, ako si dokázala zničiť manželstvo, ako to pripisovala skôr tomu, čo povedala, než tomu, čo urobila. Šokoval ma spôsob, akým hovorila o dieťati a potrate. 

by Tessan12.deviantart.com
Tiež ma dvakrát netešili jej lamentácie, ako sa nepripravila na to či ono. V niektorých jej chybách pri balení som sa našla. Iné mi pripadali priam do očí bijúce (ako napríklad rozhodnutie ísť na takýto typ túry bez predchádzajúceho zlepšenia kondičky). Moja neutralita k nej pretrvala až do konca knihy, lebo som síce jej rozhodnutia neschvaľovala, no ona o nich hovorila tak vecne, až som nadobudla pocit, že pre ňu žiadna iná alternatíva neexistovala, jednoducho si to nedokázala inak predstaviť.

V konečnom dôsledku sa mi kniha veľmi páčila. Autorka má svojský štýl písania, ktorý ma zaujal, často sa jej podarilo vtiahnuť ma do deja natoľko, že som zhltla cez sto strán a ani som si to neuvedomila, čo vlastne znamená, že som Divočinu prečítala na štyri posedenia. Najviac zo všetkého sa mi však páčilo, že sa Cheryl podarilo uskutočniť celú cestu a nakoniec aj zmeniť sa, lebo presne taký dojem som mala na konci knihy. Cheryl sa zmenila k lepšiemu. Našla samu seba a dokázala sa pohnúť ďalej. To je posolstvom, ktoré chcela odovzdať.


ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU Ikar ZA RECENZNÝ VÝTLAČOK KNIHY
Kúpiť knihu Divočina

10 komentárov:

  1. Tak to znie úžasne poučne! To by som si rozhodne prečítala!
    Nedávno som bola na chatovačke a tiež sme mali túry, ale moje alergie a kondička mi nedovoľujú nelamentovať nad výškou kopcov, takže obdivujem, že sa na takú cestu autorka vydala. Ja som vyšla najvyššie 917 m.n.m. a to som skoro skapala 8D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja ani neviem, kde som bola. Najvyššie asi na Terryho chate a nemám šajn, koľko to je metrov nad morom. Cheryl má fakt výdrž. :)

      Odstrániť
  2. To s kondičkou je svätá pravda, mohla sa na tú túru pripraviť. To ako keby my dve sme sa teraz vybrali na túru a skapeme na prvom kilometri. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No neprehanaj, urcite by sme par kilometrov prešli - ak by to bola rovinka. :D

      Odstrániť
  3. Neuvažovala si, že knihe uberieš jeden bod za hlavnú hrdinku? Lebo, ako som čítala, ani tebe sa nepáčila :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Chvíľu som nad tým rozmýšľala, no potom neviem. Ako som povedala už v recenzii. Mala som z nej pocit, že ona si nevedela predstaviť žiadne iné rozhodnutie. A hoci sa neospravedlňuje ani neľutuje svoje činy, priznáva si vinu.

      Odstrániť
    2. Tak to musí byť teda poriadne zmätená žena.

      Odstrániť
    3. Nepripadala mi zmätená. Ani to neviem dobre popísať, jednoducho som ju nedokázala odsudzovať. Možno to bolo absolútnou úprimnosťou.

      Odstrániť
  4. Pekná recenzia, znie to celkom fajn, hlavne tým posolstvom.:)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem, že komentuješ. Ak by to bolo možné, prosím nekomentuj ako Anonym, lebo potom sa medzi komentármi strácam. :)