9. augusta 2013

(RC) Recenzia: Medzi nebom a morom

autor: Karen Kingsbury
názov: Medzi nebom a morom
originálny názov: Shades of Blue
séria: -
rok vydania: 2008, SR: 2013 (Kumran)
GoodReads: 4.20 / 3,258 hodnotení

Karen Kingsbury

Je známa medzi najmä vďaka svojej literatúre, ktorá mení životy ľudí a nezabudnuteľným postavám. Často sa zúčastňuje stretnutí, kde bežne hovorí pred 10 000 ženami. Dokáže svoje poslucháčky rozosmiať aj rozplakať a rada používa výrok, že majú len jednu šancu napísať svoj príbeh.

Strhujúci príbeh o životoch zranených hriechom a uzdravujúcom dotyku Božieho odpustenia.  Medzi spletitou minulosťou a rozprávkovou budúcnosťou stojí rozhodnutie. 28-ročný Brad Cutler, vychádzajúca hviezda reklamnej agentúry v New Yorku, je zasnúbený s dievčaťom svojich snov. Každý by súhlasil, že má všetko – úspešnú kariéru, krásnu a milujúcu snúbenicu a rozprávkový život pred sebou... keď ho začnú trápiť spomienky na priateľku z čias strednej školy. Stratená nevinnosť a jedno závažné rozhodnutie zaplavia jeho svedomie a stráca istotu, čo prinesie budúcnosť. Vie len jedno: musí sa vrátiť na pobrežie Holden Beach a hľadať svoju prvú lásku a odpustenie, ktoré obaja potrebujú. Traja ľudia musia dovoliť Bohu, aby ich svojou milujúcou a uzdravujúcou rukou previedol cez dôsledky dávneho rozhodnutia, skôr než sa začnú znova pozerať smerom k novej budúcnosti. Nádej sa niekedy skrýva medzi nebom a morom...

Trailer & Obálka

Obálka ma nijak zvlášť nezaujala, ale našla som veľmi pekný trailer, do ktorého hovorí aj sama autorka, čo ju viedlo k napísaniu knihy.



Moje myšlienky

Brad má dvadsaťosem rokov, skvelú prácu, silnú vieru, krátko pred svadbou a ťaživé tajomstvo. Toto tajomstvo ho ničí, nedokáže sa sústrediť na prácu a už vôbec nie na prípravy na svadbu. Svedomie mu poradí vrátiť sa späť za Emmou, bývalou priateľkou, s ktorou sa rozhodli pre potrat a napraviť chybu z minulosti.

by hebi-mamecafe.deviantart.com
Medzi nebom a morom je dojímavý príbeh, ktorý vás viackrát rozplače. Súcitila som s postavami, aj keď musím povedať, že najsympatickejšia mi bola Laura, Bradova snúbenica. Jej reakcie boli najrealistickejšie. Brad a Emma, to je už o inom. Dokonalý Brad ma vôbec neohúril, dokonca som ho považovala za slabocha. Jeho rozhodnutie napraviť minulosť bolo správne, nie jednoduché a vyžadovalo veľa odvahy, no aj tak ma jeho správanie, keď Emma otehotnela veľmi znechutilo. Rovnako to bolo s Emmou, lebo sa na to dala nahovoriť. Sama s potratmi nesúhlasím, ale snažila sa na to dívať z pohľadu postáv. Nepomohlo to. Ani trochu. Rada by som knihu porovnala s Dieťaťom zmierenia (od Francine Riversovej). Bolo napísane lepšie a hoci trošku prehnané a viac sa mi darilo stotožniť s postavami.

Autorka má pravdu v tom, že toto sa vo svete deje na dennom poriadku a potom ostáva na dvojiciach, ako sa vyrovnajú so svojím rozhodnutím. Príbeh krásne opisuje túžbu po odpustení a pohnutí ďalej. Čo mi mierne prekážalo, bola stagnácia. V celej knihe sa toho príliš veľa neudialo, vlastne dobrá tretina bola len o Bradovom uvažovaní či sa s Emmou porozpráva.

Na druhej strane, čo sa mi páčilo bol vcelku reálny koniec a zakomponovanie skutočných postáv do príbehu. S týmto si autorka určite dala veľa práce a vidno, že si svojich čitateľov váži a aj takto sa im snaží dať šancu stať sa súčasťou svojich kníh. Ešte nikdy som sa niečím podobným nestretla, preto ma to veľmi milo prekvapilo.

ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU Kumran ZA RECENZNÝ VÝTLAČOK KNIHY

10 komentárov:

  1. túto knihu som chcela čítať ale teraz neviem, keď sa tam toho veľa nedialo :(

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Laurine reakcie boli najrealistickejšie? Hovoríme o tej istej Laure? Mňa (a dovolím si tvrdiť, že hociktorú reálnu ženu) keby snúbenec dlhé roky takto klamal a pár týždňov pred svadbou by sa len tak zobral a oznámil mi, že ide za bývalou, lebo má s ňou nedoriešené veci, tak mu ten snubný prsteň napchám do krku nech sa ním zadusí. Ja viem, že toho mal Brad veľa za sebou a potrat je vážna vec, takže ho to určite trápilo, ale to, ako sa k tomu postavila Laura, bolo úplne nereálne, ako z rozprávky.

    S tou stagnáciou súhlasím, bolo to dokola o tom istom. A hoci som radikálne proti potratom, tie myšlienky a trauma, ktorú si so sebou postavy niesli, ma nedojali. Možno Karen Kingsburyová vie pútavo prednášať, ale podľa mňa s písaním má značné problémy, až príliš apeluje na city a potom to vyznie veľmi umelo a násilne. Aspoň ja som mala taký dojem. Ale to zakomponovanie skutočných ľudí do príbehu bol od nej úžasný nápad :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja si myslím že Laura sa správala najreálnejšie preto, lebo keď jej to povedal naštvala sa, povedala, že nevie či s ním chce ďalej byť atď, veď vieš. To bolo najreálnejšie na celej knihe - a ešte aj toto bolo potom premenené, akože na sebecké... a Brad sebecký nebol, keď jej nič roky nepovedal? V podstate som chcela povedať, to, že Laura mi bola najbližšia, oveľa viac než Brad a Ema (na ktorej mieste, by som na tú kliniku ani len nešla a nieto ešte dúfala, že on povie, že nemusím). Oni dvaja boli takí príliš... proste boli prehnaní vo svojej najčistejšej podstate. :D

      Čo sa týka pocitov, ja som plakala niekoľkokrát - vždy to bolo v neočakávanej pasáži, ktorá bola mierna a netlačila príliš na čitateľa - keď Emme zomrela matka, alebo keď hovorili o tej klinike. Ostatné hlboké zamyslenia s výčitkami ma nezaujli..

      Odstrániť
    2. Ja viem, že najprv Laura šalela, ale trvalo to podľa mňa krátko a to čo potom robila (že sama sebe si robila tie výčitky), tak to bolo nenormálne. Hnevalo ma to.
      A áno, tiež by ma na takú kliniku nedostali. A Brad s Emmou ani nemali nejaký jednoznačný dôvod na to, aby si to dieťa dali vziať. Nikto Emmu neznásilnil, oni dvaja sa milovala...a keď už žili v takých kresťanských rodinách, tak je pre mňa nepochopiteľné ich konanie. Podľa mňa ak by si tie rodiny mali vybrať, či mať dcéru, ktorá počala dieťa, keď ešte nebola vydatá (a potom by sa hneď vydala, lebo Brad by si ju určite zobral za ženu) a mať dcéru, ktorá podstúpila potrat - tak si jednoznačne vyberú tú prvú možnosť. Ale dobre, však potom by o čom bola celá kniha, že?

      Odstrániť
    3. Presne tak, o čom by bola kniha? Len ma to zlostí, že takí silný kresťania a nakoniec aj tak idú a dajú si to dieťa vziať, veď fakt na to nemali dôvod - teda pokazenú budúcnosť, ale na to mali myslieť predtým...

      Odstrániť
  3. Mezi nebem a mořem je zajímavý název, ale musím uznat, že obálka mě taky nijak neokouzlila. O knize slyším prvně (ale to já o hodně knížkách slyším poprvé :D), ale moc mě neupoutala. Mám ráda "skutečné" příběhy, ale nevím, jestli by mě bavilo číst o potratech. Nic proti nim nemám (nebo spíš... nejsem ani pro, ani proti), ale nevím. A navíc, když říkáš, že se tam skoro nic nestalo :D Možná, pokud se mi někdy dostane pod ruky tak se do ní kouknu, ale vyhledávát ji nebudu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ono to nie je celé len o potratoch. Skôr to je zamerané na tie výčitky po ňom. A na ozdravné účinky ospravedlnenia a odpustenia.

      Odstrániť
  4. Obálka sa mi tiež nejak nepozdáva. Z obsahu to vyzerá na ďalší patetický trojuholník.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V skutočnosti tam žiaden trojuholník nebol. :D

      Odstrániť
  5. Tuhle knihu jsem nějak nezaregistrovala, ale téma vypadá zajímavě. Mohlo by to být zajímavé, ale podle tvé recenze mám dojem, že autorka možná tak docela nevyužila potenciál ...

    Každopádně skvělá recenze a hlavně zajímavý typ na knížku, o jejíž existenci bych jinak nejspíš neměla ani ponětí :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem, že komentuješ. Ak by to bolo možné, prosím nekomentuj ako Anonym, lebo potom sa medzi komentármi strácam. :)