13. septembra 2013

(RC) Recenzia: Bojová pieseň tigrej matky

autor: Amy Chua
názov: Bojová pieseň tigrej matky
originálny názov: Battle Hymn of the Tiger Mother
séria: -
rok vydania: 2011; SR: 2013 (Premedia)
GoodReads: 3.55 / 24,026 hodnotení

Amy Chua

Vyštudovala na Harvarde a momentálne učí na Yalovej univerzite. Je vydatá, má dve dcéry. V rodičovskom memoári - Bojová pieseň tigrej matky - píše o výchove svojich detí a názory na túto knihu sa po celom svete diametrálne líšia.

Mal to byť príbeh o tom, že čínski rodičia vedia deti vychovať lepšie ako západní rodičia, miestami sa však veci vymkli z rúk. Táto publikácia, podľa mnohých recenzentov najkontroverznejšia kniha roku, sa trávi veľmi ťažko, hlavne ak ste sami rodičmi. Kladie otázky, či pre svoje deti naozaj robíme to najlepšie, alebo sa pokúšame dostať cez celé rodičovské dobrodružstvo tak bezbolestne a ľahko, ako sa len dá. Amy je matkou prísnou až do úplných extrémov. Jej deti sa nehrajú s inými deťmi, nemajú možnosť si vybrať svoje vlastné záľuby a nemajú dovolené za žiadnych okolností pozerať televízor. Svoje detstvo, priamo v krajine amerického sna, trávia študovaním mandarínskeho jazyka, vysokoškolskej matematiky a dlhými hodinami cvičenia na hudobnom nástroji – cvičenia tak tvrdého a nekompromisného, že jej staršia dcéra obhrýza drevené rohy klavíra a jej mladšia dcéra chce radšej zmrznúť v záhrade ako precvičovať čo i len ďalšiu minútu. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, Amy nekonečne miluje obe svoje dcéry, je im plne oddaná a chce pre nich to absolútne najlepšie – pretože chcieť pre vaše dieťa, aby dosiahlo čo najviac, je základom výchovy každej „čínskej“ matky

Obálka 

Patrí medzi tie všednejšie, názov tiež veľmi nezaujme, ale... čo určite upúta čitateľa je zadná strana či vnútorné časti obalu, kde sa môže dozvedieť niekoľko maličkostí a navnadiť ho na čítanie.

Moje myšlienky

Amy píše o výchove svojich dcér. Veľmi tvrdej výchove, bez televízie, prespávania u kamarátok či hraní počítačových hier. Naopak, očakávala od nich viac než stopercentný výkon v škole a niekoľkohodinovú hru na hudobný nástroj denne. Na dosiahnutie svojho cieľa neváhala povedať slová, pre ktoré ju v západnej kultúre označili za tyranku.

 Zo začiatku som len neveriacky krútila hlavou. Neviem si predstaviť detstvo, aké mali Sophia a Lulu. Nestotožňujem sa s prostriedkami, ktoré Amy používala, ale som presvedčená, že to myslela dobre. V mnohých názoroch s ňou úplne súhlasím. Napríklad: určite má pravdu v tom, že dnešné deti trávia príliš veľa času pri počítači a nemajú žiaden zmysluplný koníček. Nemyslím si však, že je správne deti doň prinútiť. Na druhej strane je pravda aj to, že dnes si dieťa zmyslí chodiť na flautu a po dvoch týždňoch, keď má toho dosť - jednoducho prestane. S takým niečím mám vlastnú skúsenosť. Chodila som na francúzštinu a po dvoch rokoch som prestala. Vlastne to nemalo žiaden zmysel, ale ak by som pokračovala, dnes by som už mala za sebou maturitu (a možno aj štátnicu!) a nemusela by som maturovať z jazyka.

Podľa mňa je Amyino nasadenie skvelá vec. Svoje dcéry priviedla k hraniu na hudobný nástroj, k vynikajúcim výsledkom v škole. Dokázala im, že ak sa naozaj snažia, výsledky tvrdej práce sa dostavia. Jej záujem je zrejmý. Písala s nimi domáce úlohy, chodila s nimi na každú jednu hodinu, cvičila s nimi doma (hoci sa pri tom nešetrila krutými slovami), sama si naštudovala kopec literatúry, aby im bola nápomocná. Pri tom všetkom chodila do práce a písala knihy. Máloktorý rodič sa dieťaťu venuje tak veľa a tak často. Jediný problém, ktorý som si všimla je tento: toho nasadenia mala až príliš. Nedbala na to, čo chceli deti, ale len na štúdium, precvičovanie hrania a bola nesmierne tvrdá. Pochvaly boli  zriedkavé, vyčítanie nedostatkov na dennom poriadku. 

No aj tak mi bola Amy od začiatku sympatická. Síce veľmi svojská a miestami necitlivá, no bolo jasné, že všetko robí len a len pre svoje dcéry, ktoré miluje a chce im dať možnosť vyniknúť. Sophia mi pripomína mňa a Lulu moju sestru. Sophia mi bola sympatická, no Lulu až tak veľmi nie (nemá to nič spoločné s predchádzajúcou vetou). Ide o to, že tá "lepšia" dcéra si aj za najmenšiu chybičku odnesie krik a tá "horšia" si z vyhrešenia veľa nerobí. Lulina trucovitosť a vzbura ma nenadchli (aj keď na jej mieste, ktohovie, čo by som sama robila), ale nedá sa jej uprieť odhodlanosť.

Bojová pieseň tigrej matky je napísaná ľahkým štýlom, vtipne, dynamicky a aj trošku ironicky. Už je to nejaký čas, čo si ma kniha tak veľmi získala. Nedokázala som prestať otáčať stránky. Amyino rozprávanie je chytľavé, takže potrebujete vedieť, čo bude ďalej. Páčilo sa mi, ako dokázala o sebe písať, pri čom sa nevyhýbala postavenia seba samej do nepriaznivého svetla. 

Úplne naviac zo všetkého ma však nadchol koniec. Amy nás previedla aj svojimi skúsenosťami po vydaní knihy. Reakcie boli rôzne. Západný svet ju považuje za príšeru prezlečenú za matku, zatiaľ čo východná strana ju vidí ako miernu či dokonca matku-kamarátku. Najzaujímavejší je názor jej vlastných dcér. Bojovú pieseň odporúčam úplne každému, je to netradičný čitateľský zážitok, kde máme možnosť spoznať úplne nový pohľad na výchovu detí. 


ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU Premedia ZA RECENZNÝ VÝTLAČOK KNIHY

18 komentárov:

  1. Podľa toho, čo som v tejto recenzii, čítala sa mi správanie matky zdá až priveľmi radikálne, a naozaj neviem, či by som si knihu chcela prečítať :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Asi by som nechcela až takú radikálnu matku, ale keby ma naši boli viac viedli ku krúžkom, neuškodilo by mi to. Teraz už je neskoro začínať takmer s hocičím.

      Odstrániť
  2. Aj mne sa kniha veľmi páčila. A hoci tiež nesúhlasím so všetkým, čo Amy robila, predsa by som si radšej vybrala takýto spôsob výchovy, ako ten západný, ktorý dieťaťu toleruje úplne všetko.

    Ináč aj mne Lulu pripomínala moju mladšiu sestru. To už tak býva, že tie mladšie si toho v každej rodine môžu dovoliť viac :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tiež by som vybrala radšej prísnejšiu výchovu. Nie až takúto drastickú, ale ani veľmi benevolentnú, lebo dnešné deti sú strašne rozmaznané a nedajú si povedať.

      Odstrániť
  3. Tak takú mamu by som určite nechcela mať. Podľa mňa sa až veľmi angažuje do životov dcér a tým im nedáva priestor na vlastnú voľbu. V podstate robia iba to, čo od nich chce ona.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dovolím si odpovedať. Nerobte takéto unáhlené závery (to adresujem aj Natalie Nathaly), treba si to prečítať a zamyslieť sa nad tým. Znie to možno drasticky a poburujúco a miestami je tá výchova naozaj taká, no dôležité sú pohnútky, ktoré k tomu tú matku vedú...a výsledky a vďačnosť dcér. Len toľko som chcela :)

      Odstrániť
    2. Viem, že asi pre ne chcela to najlepšie, no nútila ich robiť to, čo nechceli a to nie je podľa mňa správne. Možno si ju teda raz prečítam, možno má aj nejaké hlbšie posolstvo :)

      Odstrániť
    3. Keby deti robili len to, čo chcú, tak by nerobili vôbec nič zmysluplné. :)

      Odstrániť
    4. Súhlasím s Catty. Keby deti robili len to čo chcú, tak by nebola škola iba počítač. Viesť deti ku koníčkom a vedieť ako trávia voľný čas je lepšie, než by sa o pár rokov nemali zmestiť do kože.

      Odstrániť
  4. To vyzerá na veľmi tvrdú výchovu, ale na druhej strane, aspoň to prinieslo ovocie. Čo by som ja dnes dala za to, keby ma rodičia prihlásili na hru na klavír alebo na bojové umenia či streľbu. Tieto veci ma tak strašne zaujímajú, no ja som v detstve chodila len na krúžok tancovania. Mladšej sestre teraz aj závidím, že ona sa hrnie do všetkého. 2. rok chodí na karate, predtým na krúžok kreslenia, každý rok niečo nové skúša aj keď ju veci chvíľu bavia a chvíľu nie, aj tak bude mať pestrejšie záujmy ako ja. Našťastie som sa dostala ku knihám ešte ako malá a za to ďakujem povinnému čítaniu na ZŠ a matke za HP knižky 8D Terajšie deti sú však strašne rozmaznané. Kazí ich TV aj PC a aby knihu vzala do ruky moja sestra, o tom ani snívať nemôžem. Dnes sme sa celo-rodinne pohádali na tom, ako zomrela Snehulienka a ako ožila, lebo generácia mojich rodičov to pozná inak ako ja a začala som sa s nimi o tom hádať 8D Bola sranda.
    Aby som sa vrátila ku knižke... taká výchova má svoje klady, no deti treba aj pochváliť a odmeniť, keď im to naozaj ide a potom sa do toho nebudú nútiť, ale radi sa do toho pustia aj samy. Knižka znie veľmi dobre a poobzerám sa určite po nej 8)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja to mám rovnako. Tiež by som bola rada, keby ma rodičia donútili dokončiť jazykovku. Ďalším dobrým príkladom je u mňa aj klavír. Máme doma veľké krídlo, ale nikto na ňom nehrá. To som naň mohla chodiť ja. Za vášeň ku knihám vďačím takisto mamine a HP. :D

      Súhlasím, že deti sú rozmaznané. Najmä tie mladšie a okrem PC a internetu ich zaručene kazí aj to, že rodičia ich nedržia tak nakrátko.

      Je skvelé, že sa máš s kým rozprávať o knihách, takúto rodinnú hádku si ja neviem ani predstaviť. Síce čítame takmer všetci (okrem ocka), no väčšinou rozdielne knihy. :-)

      Odstrániť
    2. No to bola taká hádka o Snehulienke že o ničom vlastne 8D Chcela som prinútiť sestru aby si prečítala klasické rozprávky v takej mini verzii knižiek, čo boli ešte moje, lebo ona to chcela vyhodiť. Nakoniec som usúdila, že jej musím kúpiť nové knižky, kde je príbeh o Snehulienke napísaný tak, ako ho poznám ja, aby som mala spojenca proti rodičom 8D Inak sa mi hádame vlastne iba o tom, že koľko kníh mi zase prichádza poštou a o tom, kedy mi otec dá vyrobiť veľkú knižnici do izby (našťastie s malovaním mojej izby sa to už objednalo, tak sa teším 8P).

      Odstrániť
  5. V poslední době jsem trávila čas na internetu hlavně díky mobilu a tak, když jsem viděla tuhle knížku na GR, že čteš, nechtělo se mi na ni klikat, protože jsem tušila, že otebírání každé nové stránky stojí strašně moc času. Přesto mě však velmi zaujal ten název a zcela otevřeně se přiznám, že jsem čekala něco jiného. Ale i tohle vypadá zajímavě.

    A musím říct, že s tímhle názorem na výchovu dětí souhlasím. Naši mě už od malička nutili do různých kroužků a hlavně do toho, abych se učila. Vím, že kdybych toho nebylo, tak bych u ničeho dlouho nevydržela a určitě bych nebyla tam, kde jsem teď.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och, to máš dobré. Ja keď som povedala, že už viac nechcem chodiť na jazykovku, tak mi to hneď dovolili a teraz to ľutujem. Preto si myslím, že ak dieťa chce s niečím začať, tak by ho rodičia mali donútiť. Škoda len, že v tej dobe som si ešte neuvedomovala, ako by mi to pomohlo.

      Odstrániť
  6. Ten názov ma zaujal už dááávno. A chcela by som si to prečítať. V niečom sa Amy podobá na moju matku. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. No neviem si predstaviť, že by som mala mať takú matku. Podľa mňa deti potrebujú vlastný priestor. Rodičia pre nich predstavujú autoritu a deti by ich mali poslúchať a rešpektovať, ale nie som si istá, či by som taký druh ženy rešpektovala.
    Skôr by mi to prekážalo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Isteže, deti by mali rodičov poslúchať a rešpektovať, ale v skutočnosti im často skáču po hlave a je nesmierne ťažké rozkázať im niečo - takmer vždy odmietnu. Vychovávať také decko je potom veľká drina. Netvrdím, že by sme mali byť až takí radikálni ako Amy, ale prísnejšia výchova podľa mňa nemôže uškodiť.

      Odstrániť

Ďakujem, že komentuješ. Ak by to bolo možné, prosím nekomentuj ako Anonym, lebo potom sa medzi komentármi strácam. :)