24. mája 2014

Benjamin Alire Sáenz: Last Night I Sang to the Monster

autor: Benjamin Alire Sáenz
názov: Last Night I Sang to the Monster
originálny názov: Last Night I Sang to the Monster
séria: -
rok vydania: 2009
GoodReads: 4.14 / 1762 hodnotení

Benjamin Alire Sáenz

Americký básnik, autor kníh pre deti i dospelých. Jeho prvá kniha, Carry me like a water, sa dočkala mnohej pozitívnej kritiky. Okrem nej vydal mnoho ďalších vrátane niekoľkých zbierok básní. V súčasnosti učí kreatívne písanie na Univerzite v El Paso.

Moje myšlienky
K tomuto autorovi som sa dostala dosť nezvyčajným spôsobom - zaujala ma jeho kniha, ktorú som si pridala do to-read listu a potom na ňu spokojne zabudla s vedomím, že tam niekde predsa je. Autor i kniha (He forgot to say goodbay) mi teda vyfučali z hlavy, až kým som koncom minulého roka nenarazila na jednom knižnom blogu na knihu Last Night I Sang To The Monster. Bola tam len kratučká zmienka v súhrne najlepších kníh roka a mňa veľmi zaujalo prirovnanie ku knihe Kto chytá v žite (svojo času sa mi páčila, no keď som ju v štvrtom ročníku gymnázia čítala opätovne, už ma vôbec nechytala). 

Priznám sa, táto kniha je mojou prvou z prostredia liečebne pre drogovo a alkoholovo závislých ľudí. Začiatok bol pre mňa ťažký a počas čítania som niekoľkokrát uvažovala nad tým, že jednoducho skončím. Autorov pohľad ma nenadchýnal...

“The heart can get really cold if all you've known is winter.”

Hlavný hrdina, Zach, naozaj pripomína Holdena. Najmä ma iritovala jeho detskosť a nestabilnosť, rozkoly v jeho myšlienkach a slovne spojenie ,,that really tears me up" som z duše znenávidela, lebo tam bolo aspoň miliónkrát.  A nie nežartujem. Ani ostatné charaktery ma nenadchli, dej sa nikam nehýbal, stále to bolo o tom istom, ako veľmi, ale naozaj veľmi si Zach nechce spomenúť, čo sa stalo - ibaže stále troška inými slovami.

Už-už som odpisovala knihu s tým, že na viac ako dve hviezdičky určite nemá, a potom to prišlo. Neviem, čím to bolo, možno mojimi hodinami slovenčiny, no pri ďalšom stretnutí s vyššie spomínanou slávnou miliónkrát zopakovanou vetou som si uvedomila niečo dôležité. Ak by Zach nepoužíval svoju vetičku, nebol by to Zach. Došlo mi, že aj to patrí k jeho charakteru a je to naozaj neoddeliteľná súčasť príbehu. V novom svetle som objavila čaro tejto knihy.

"Rafael?"
"Yeah?"
"Do we all have monsters?"
"Yes."
"Why does god give us monsters?"
"You want to know my theory?"
"Sure."
"I think it's other people who give us monsters. Maybe God doesn't have anything to do with it."

Belly-Button-Monster.
deviantart.com
Last Night I Sang To The Monster je príbehom zlomených ľudí, ktorí si nedokážu poradiť so životom, sami so sebou a už vôbec nie so začlenením do spoločnosti. Sú príliš zničení na to, aby to dokázali. Skúšajú, snažia sa, a niektorí zlyhávajú. To bolo na celom príbehu najsmutnejšie - autor síce kládol viac váhy na uzdravovanie v podobe postavy dobrosrdečného Rafaela, no prostredníctvom iného charakteru zobrazil odvrátenú stranu - a síce ľudí, čo to nezvládli

Ani neviem spočítať, koľkokrát som sa pozastavila nad nádhernou myšlienkou. Citovať by sa dala celá kniha, lebo naozaj sa hmýri výstižnými a originálnymi výrokmi. Ďalej musím povedať, že som plakala ako malé decko. Dostali ma životné príbehy ľudí, ktorí sa tam liečili. Čo ma však prekvapilo najviac, je zmena môjho postoja voči Zachovi. Hneď ako som sa zmierila s jeho slovníkom, opakovaním a detským správaním som ho vnímala inými očami. Ako strateného chlapca, zraneného životom, niekoho, koho nie je možné odsudzovať za jeho správanie. Skúsila som sa na svet pozerať jeho očami a nebol to veru pekný pohľad.

“What is it with you and that book?" Rafael laughed. "We have a personal relationship.”

Nakoniec som mu skutočne držala palce, aby sa z toho dostal, nehovoriac o mojej nedočkavosti konečne zistiť, čo sa mu prihodilo. Snáď netreba hovoriť, že Zachov príbeh sa dozvieme až na konci. Až do poslednej stánočky ma autor držal v napätí, hoci koniec som predpokladala - potešil ma, lebo bol presne podľa mojich predstáv. Určite knihu odporúčam - snáď by som len chcela upozorniť, že nebude pre každého. Skôr pre zrelejších čitateľov, ktorí budú schopní prehrýzť sa aj menej pútavým začiatkom, aby nakoniec objavili svoju budúcu obľúbenú knihu.

3 komentáre:

  1. No, neviem či by mi kniha sadla, ale možno raz... Znie to ako nie úplne príjemné, ale hodnotné čítanie. A skvelá recenzia.:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Knižka nevyzerá moc zle musím povedať :) Dlhšie som podobný žáner nečítala.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Obálka aj názov sa mi veľmi páčia, ale ten dej, to už nie je nič pre mňa. :)
    Fashion Happenss

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem, že komentuješ. Ak by to bolo možné, prosím nekomentuj ako Anonym, lebo potom sa medzi komentármi strácam. :)