Katarína Revická: Vlci z Aljašky

autor: Katarína Revická
názov: Vlci z Aljašky
originálny názov: Vlci z Aljašky
séria: -
rok vydania: 2012 (Motýľ)
GoodReads: 1.0 / 2 hodnotenia

Katarína Revická

Je mladá slovenská autorka. Vlci z Aljašky sú jej debutom.

Volám sa Alex Tomasová a vždy som bola decko, ktoré nikto nechcel. Vlastní rodičia ma odkopli ako psa a v domove si ma prehadzovali ako horúci zemiak z pahreby. Neskôr sa našla rodina, ktorá si ma nechala. Nenávidela som ich za to, lebo mi nerozumeli. Život sa mi zdal mizerný. Iba v škole sa mi darilo. Bola som kráľovná – tá, ktorej sa všetci báli odporovať.  Všetko zmenil neplánovaný rodinný výlet na Aljašku, kde som spoznala záhadné dvojčatá – anjela menom Kris a jeho brata Sama. Nikdy som ich nemala stretnúť. Boli mojou skazou. No práve tam – na konci sveta – som zistila, kto v skutočnosti som a čo všetko dokážem. Prezradila mi to šamanka z miestneho kmeňa. A tak som sa ocitla vo vojne, ktorá trvala už tisícky rokov. Medzitým som prežila veľkú lásku, vášeň, ale aj hnev a sklamanie. Teraz ma čaká obrovská výzva. Prekliatie aljašských vlkov sa vzťahuje aj na mňa, a preto musím odvážne čeliť svojmu osudu.

Obálka

Nádherná. Knihu som si vyhliadla už pred jej vydaním a veľmi som sa potešila, keď si ju moja sestra kúpila. Ibaže som sa k nej akosi nikdy nedostala. Kúpila ju už v decembri. Tak som si povedala, že keď mám teraz prázdniny, tak sa do nej pustím. Nevedela som, čo čakať, lebo vlkolaci nie sú môj tím, všetko kvôli Jacobovi, ale toto bolo neopísateľné. Nie v dobrom slova zmysle.

Moje myšlienky

Alexandra bola mrcha. Na prvých stranách som si hovorila, že to nemôžem predsa brať tak hrozne. Vymyslieť hrdinku, ktorá nie je dobrá si vyžaduje odvahu, pretože prelomiť zaužívaný stereotyp dobrého dievčaťa nie je ľahké. Nasleduje jedno veľké lenže. Alex nebola len mrcha, bola aj plytká, egoistická osoba sústredená len sama na seba. Nehorázne ma iritovala celú knihu svojím správaním, rozprávaním, dokonca aj myslením. Ďalšie postavy ani nebudem spomínať, lebo sa ich tam prehnalo ticícpäťsto a ani jedna za veľa nestála.

by SheltieWolf.deviantart.com

Ak už aj kniha nemá skvelého hrdinu, dala by sa zachrániť kvalitnou zápletkou. Vlci z Aljašky však pôsobili tak, že sama autorka nevedela, o čom chce vlastne písať. Výsledkom bola kopa nezmyslov a protirečení. Príklad môžem uviesť rovno z prvej strany: Alex mala asi päť rokov, keď ju konečne adoptovali jej rodičia. Predtým pochodila nespočetné množstvo rodín. No neviem ako vy, ale ja si na prvé štyri roky svojho života príliš nepamätám, no Alex mala veľa zlých spomienok na toto obdobie, dokonca keď ju chceli vychovávať vo viere, tak sa vedome bránila, lebo mala vlastnú hlavu. Len som chcela poukázať na nedomyslenosť začiatku. Zvyšku samozrejme tiež. To sa už dozviete sami, ak sa rozhodnete knihu prečítať.

Vlci mi v celom deji prišli ako taká okrasa. Samotná Alex mi veľmi pripomínala Zoey zo školy noci svojimi spôsobmi. Chlapov striedala ako ponožky, dokonca častejšie, zbytočné by bolo hovoriť o trojuholníku, skôr by sme mohli hovoriť o mnohouholníku. Dokonca ani nemala žiadne haprovanie síl, všetko jej išlo od ruky na prvýkrát. Príbeh sa hýbal nehorázne rýchlo a každú druhu kapitolu sa dialo úplne niečo iné. Pričom stred knihy sa mi zdal totálne od veci, lebo nesúvisel so začiatkom a koncom, ktoré na seba ako tak nadväzovali.

Tento skvost som prečítala približne za štyri hodiny, najmä vďaka tomu, že je bol veľmi krátky. Hrubé listy, málo strán a veľké písmená. Štýl písania mi nesadol, rovnako ako ani zápletka a vlastne celá táto kniha. Najprv si bolo treba ujasniť, o čo vlastne pôjde a nie skákať z jednej veci na druhú.

Nula bodov. Dokonca mínus 3587452 bodov. Príšerná hlavná hrdinka, absencia hlbších pocitov, neustála zmena partnerov, nenáslednosť deja ma totálne odrovnali do pozície, keď som len krútila hlavou, ako toto mohol niekto vôbec vymyslieť.

Nečítajte to. Ak už sa predsa rozhodnete, tak na vlastnú zodpovednosť. Neviem nájsť jedinú dobrú vec na tejto knihe a to sa často nestáva. Veľmi silno premýšľam, aby som aspoň jednu objavila. ľutujem, nič - a to hovorí za všetko.