Cecelia Ahern: Where Rainbows End | aka: nech už je koniec... prosím!

Pozrite si trailer k filmu Love, Rosie. A nehovorte, že sa vám nepáčil. Je skvelý. Práve tento trailer (Lilly a bábätko + vtipné momenty) ma nakopli, aby som sa pustila do čítania knižnej predlohy. Prvá vec, ktorá ma mala odradiť bola autorka - videla som časť filmu PS: Milujem ťa a naozaj sa nebolo na čo pozerať. Druhá vec - meno knihy. Prečo má kniha v origináli tri názvy? PREČO? Nájdete ju ako Love, Rosie (identický názov s filmom), Rosie Dunne a Where Rainbows End. Ale nie... mne varovné signály nestačili.

Cecelia Ahern: Where Rainbows End

| rok vydania: 2004 | GR | 3.95 -  30,137 hodnotení |

Čítali ste knihu Jeden deň od Davida Nichollsa? Páčila sa vám? Where Rainbows End  (odteraz len WRE) budete milovať. Mne sa však Jeden deň nepáčil, neznášala som ho, a veru to bol najlepší dôvod, ako inak tretí, rozprávkovo magický, aby som sa do toho nepúšťala. Červené svetlo blikalo a ja som si myslela, že snáď, toto bude niečo iné. Hej, pravdu som mala...

WRE je romanca. Naozajstná živá romanca, akú poznáme z červených knižníc. Dokonca lepšia! Prekonala čokoľvek romantické, čo som kedy čítala. Je tak nechutne sladká, že pri čítaní vám stúpne cukor a spolu s ním aj adrenalín z nula na tristo za čas jednej sekundy. Verte mi, keď ja poviem o knihe, že je presladená, to už niečo znamená. Tá ružová obálka ma mala varovať! Väčšinou sa orientujem pri výbere knihy práve podľa obálky. A vtedy, keď to nespravím takto sa mi to vypomstí. Toto bol už štvrtý dôvod, taký prozaický, no predsa.

Ja vlastne ani neviem, čo na to povedať. Na jazyk sa mi tisne kopec slov a v hlave mi víria anglické vety ktoré by niečo takto príšerne vystihovali, no píšem slovenskú recenziu, tak bude pekne v našom jazyku. Kašľať na to... WHAT THE FUCK?! Čo si autorka myslela, keď písala? Ona snáď ani nebola na drogách, ale na riadne nekvalitnej mliečnej čokoláde s obsahom kakaa 0,0001%! Čo si myslia ľudia, ktorí to čítali, že takýto brak má hodnotenie 3.95? Povedzte mi niekto, čo je na nej perfektné, lebo ja to nevidím. Zato vidím niečo celkom iné...

Vidím Rosie (to meno budem nadosmrti neznášať!). Milá, zlatá, ide na vysokú a vtom bum-bác. Kondóm sa akosi zošmykol a už ju nečaká žiadne štúdium. A keby sa to stalo, lebo je nehanebne zamilovaná, tak ok. Ibaže nie, ona sa spila pod obraz Boží a asi sa jej v tom momente zdalo robenie dieťaťa ako skvelý nápad. A fajn, dieťa-nedieťa, to by mi neprekážalo, veď to ma v prvom rade pritiahlo k čítaniu. Predsa len si ho nechala a starala sa oň. No a aký by to bol príbeh, keby sme tu nemali aj predmet tej nehanebnej lásky (ktorá neskončila dieťaťom), jej najlepšieho priateľa, Alexa. Ten mi tiež dal zabrať, naozaj, no predsa len som ho znášala lepšie než Rosie - rozumej, bolo ho tam oveľa menej než Rosie a jej myšlienkových pochodov... Povedala som myšlienkových? Ospravedlňujem sa, beriem späť. Niežeby nebol inteligentný, lekár a neviem ešte čo, no občas som mala chuť zakrútiť mu krkom. A ešte drobnosť, niekedy tá Rosica nemala ani trochu sebaúcty. Vážne.

Skúsim sa posunúť k zápletke. Viete vy čo? To nemá zápletku. WRE je kniha písaná cez e-maily a listy, čo by nebolo samo o sebe zlé, stačí si spomenúť na Meg Cabot a Môj sused je božský alebo Keď preskočí iskra. Ibaže tu ma absolútne nenadchlo striedanie ľudí, listov, e-mailov, telefonátov, odkazovačov a iných srandičiek takmer bez ladu a skladu. K tomu si pripočítajte, že všetko sa točí okolo Rosie a Alexa... ako chcú byť veľmi spolu, len to načasovanie nikdy nie je dokonalé. A teraz si predstavte 566 strán. 566!! 566 strán, kde počúvate dookola to isté s drobnými obmenami. Nie on je iba môj kamarát. Presne tak to myslel, keď mi napísal, že ma ľúbi celým svojím srdcom, to iba ako kamarátku. Seriosly?

V podstate sa nemôžem ani hnevať na Rosie či Alexa, lebo oni nie sú reálni. Keby bola kniha len o tom, že sú naozaj priatelia a nič k sebe necítia, tak by bola vtipná, celkom zaujímavá, lebo hádajte čo? Áno, oni obaja majú rodinu, prácu, partnerov a deti. Ibaže autorka sa rada hrá s mojimi nervami. V polovici knihy som bola v koncoch. Jediné, čo som túžobne očakávala bol koniec a čím bližšie som sa k nemu dostávala, tým viac som zúrila. Presladené, presladené, presladené. Rosie a Alex sú ako dve časti jedného celku. Pozitívum: občas si to uvedomia. Negatívum: autorka im nedovolí rozprávať. Zaslúžia si byť spolu napriek všetkým prekážkam (v tom s autorkou súhlasím). Nestačí však, keď ich prekonajú bilión, treba z toho robiť miliardy. Aká je pravdepodobnosť, že sa to stane? Ja viem, je to len kniha, no ak už čítam romantiku, respektíve píšem romantickú knihu - prečo ju neurobiť aspoň troška pravdepodobnú? Lebo to, čo tieto dve postavy prežili, to by stačilo na celú argentínsku telenovelu, pri ktorej pokojne môžete vynechať 50 dielov, a vlastne nič nedeje, lebo ste o nič neprišli. Nehanbím sa povedať, že som od polovice čítala iba skim readingom a niekoľko posledných kapitol som jednoducho preskočila... A viete, čo? Stále to bolo o tom istom, akoby som len prevrátila jednu stránku.

Najviac zo všetkého ma vytočilo toto: ani jeden z nich neotvorí ústa, aby povedal tomu druhému, čo cíti. Nie. NIE. Ako... fakt som znechutená. Som znechutená, lebo kniha mohla mať potenciál, postavy boli celkom sympatické a dalo by sa im veľa odpustiť, no tá zápletka je príšerná. Teraz už nemám chuť ani na film ani na nič, len Ceciliou Ahern poriadne zatriasť a prefackať ju. V živote od nej už neprečítam ani riadok, ďakujem pekne, toto mi bohato stačilo. 

Netuším, či sa toto dá považovať za recenziu, ale hlavným zmyslom textu bolo, aby ste to nečítali (a vybiť moju frustráciu). Nikdy. Prosto nikdy, nikde, nikto za žiadnych okolností, iba ak by ste sa chceli poriadne rozčúliť. Dnes mi mala lekárka merať krvný tlak, to by som ho nemala nízky. Mám taký pocit, že to je asi to najhoršie, čo som čítala. WRE dokonca predčila Love Lies a Avoiding commitment. (Ak máte radi sarkastické recenziu, pokojne tam kliknite.)

“You deserve someone who loves you with every single beat of his heart, someone who thinks about you constantly, someone who spends every minute of every day just wondering what you’re doing, where you are, who you’re with, and if you’re OK. You need someone who can help you reach your dreams and protect you from your fears. You need someone who will treat you with respect, love every part of you, especially your flaws. You should be with someone who could make you happy, really happy, dancing on air happy.”

Už chápete, o čom hovorím?