“If I live the life I'm given, I won't be scared to die.”
Pri prvom kontakte s knižôčkou som zostala prekvapená, pretože oproti iným knihám a napríklad aj Beznádejnej je oveľa tenšia. Už som sa na ňu dlho tešila - vyhliadla som si ju ešte pred niekoľkými mesiacmi, takže ma jej vydanie príjemne potešilo - a jej počet strán bol o to príťažlivejší, že som momentálne zavalená školou.
Colleen Hooverová: Život jedna báseň
| rok vydania: 2014 (Ikar)
| GR | 4.33 - 111,999 hodnotení
|
Samozrejme, keď som ju vzala do ruky, nebolo ju ľahké položiť. Znova sa mi potrdilo, že Colleen naozaj vie písať a robí to na jedničku s hviezdičkou. Život jedna báseň sa čítala prakticky sama od seba.
Cez leto som si niekoľko kníh s takouto tematikou vyhľadala, pretože som narazila na recenziu, ktorá ma k tomu posunula. Keď hovorím o takejto tematike, mám na mysli vzťah medzi študentom a učiteľom. Dosť problematická téma, čo poviete?
Keďže to už nie je prvá kniha, tak to mám s čím porovnávať a musím povedať, že Život jedna báseň sa mi zatiaľ páčila najviac. Nebola najrealistickejšia, no čítala sa nesmierne dobre. Musím však povedať, že začiatok sa mi zdal príliš unáhlený, akoby sa autorka chcela čím skôr dostať k tej zaujímavej časti a "to nepodstatné" potrebovala nejako urýchliť.
Obe postavy, Will aj Layken, mali niečo do seba a boli mi ihneď sympatické. Naozaj ma ohúrilo, ako sa Will staral o svojho mladšieho brata, koľko lásky mu venoval, a ako mu prispôsobil celý svoj život. Riadne ma to chytilo za srdce. Layken je už ťažšie charakterizovať. Páčilo sa mi, že sa nesprávala ako typická hrdinka knihy a nemyslela celý čas len na seba. Naozaj sa snažila vyronať so situáciou a Willovi to nesťažovať. Že sa jej to nedarilo, to už je druhá vec.
V pozadí sa mihla aj Laykenina nová kamarátka, Eddie. Mala zaujímavý osud, zápletka okolo nej spestrila príbeh, ktorý by inak bol sústredený len na zaláskovaných hlavných hrdinov.
Slammovanie bolo pre mňa novinkou, ešte som sa s ním nestretla. Poéziu veľmi nečítam a keď už, tak skôr preloženú do slovenčiny a klasickú. Tento typ básní by som zaradila k moderným textom bez prísnych pravidiel. Hneď pri prvej prednesenej básni ma zamrazilo. Keďže účelom slammovania je ohúriť publikum a porotcov prežitou skúsenosťou či pocitom, čímkoľvek, čo je autorovi blízke, je aj veľmi osobné. Básní v knihe nebolo veľa, no páčili sa mi všetky a vynikajúco sa im podarilo dotvoriť atmosféru. Dúfam, že sa aj v pokračovaniach trilógie ešte zjavia.
Asi najviac zarážajúci je na knihe koniec. Čo som čakala, to som dostala... No k tomu bolo ešte niečo pribalené. Dva v jednom. Fakt neviem, ako na takéto vyvrcholenie príbehu autorka prišla, ale oceňujem ho. Plynulý priebeh knihy, ktoré nekolísal a ani raz neobočil - dej smerujúci k neodvratnému koncu - sa zrazu skončil nie celkom podľa očakávaní. Mám rada, keď ma príbeh prekvapí a tomuto sa to zaručene podarilo.
Život jedna báseň, neskončil poeticky. Teda možno, ibaže to závisí od uhla pohľadu a typu poézie, ktorý preferujete. Myslím, že práve koniec mnohých čitateľov utvrdí v majstrovstve Colleeninho písania. Je lákadlom na pokračovanie a ja som autorke úplne sadla na lep. Zároveň mám však zmiešané pocity, pretože podľa mňa by aj takéto ukončenie knihy bez pokračovania bolo perfektné. Nezostáva mi nič iné, len si prečítať, čo sa stane ďalej, no trošička sa obávam, že pokračovanie už nebude také dobré. Ale nechám sa prekvapiť.
Jedinú vec, ktorú môžem knihe vytknúť, je paradoxne emociálnosť. Táto story má byť o emóciách, o vlnobití zasahujúce mladé dievča... No ja som tie emócie akosi necítila, Colleen sa ich nepodarilo vyvolať tak kvalitne, ako pri Beznádejnej. To jediné ma troška mrzí.
“Find a balance between head and heart.
 |
| www.favocal.deviantart.com |
V pozadí sa mihla aj Laykenina nová kamarátka, Eddie. Mala zaujímavý osud, zápletka okolo nej spestrila príbeh, ktorý by inak bol sústredený len na zaláskovaných hlavných hrdinov.
Slammovanie bolo pre mňa novinkou, ešte som sa s ním nestretla. Poéziu veľmi nečítam a keď už, tak skôr preloženú do slovenčiny a klasickú. Tento typ básní by som zaradila k moderným textom bez prísnych pravidiel. Hneď pri prvej prednesenej básni ma zamrazilo. Keďže účelom slammovania je ohúriť publikum a porotcov prežitou skúsenosťou či pocitom, čímkoľvek, čo je autorovi blízke, je aj veľmi osobné. Básní v knihe nebolo veľa, no páčili sa mi všetky a vynikajúco sa im podarilo dotvoriť atmosféru. Dúfam, že sa aj v pokračovaniach trilógie ešte zjavia.
Asi najviac zarážajúci je na knihe koniec. Čo som čakala, to som dostala... No k tomu bolo ešte niečo pribalené. Dva v jednom. Fakt neviem, ako na takéto vyvrcholenie príbehu autorka prišla, ale oceňujem ho. Plynulý priebeh knihy, ktoré nekolísal a ani raz neobočil - dej smerujúci k neodvratnému koncu - sa zrazu skončil nie celkom podľa očakávaní. Mám rada, keď ma príbeh prekvapí a tomuto sa to zaručene podarilo.
Život jedna báseň, neskončil poeticky. Teda možno, ibaže to závisí od uhla pohľadu a typu poézie, ktorý preferujete. Myslím, že práve koniec mnohých čitateľov utvrdí v majstrovstve Colleeninho písania. Je lákadlom na pokračovanie a ja som autorke úplne sadla na lep. Zároveň mám však zmiešané pocity, pretože podľa mňa by aj takéto ukončenie knihy bez pokračovania bolo perfektné. Nezostáva mi nič iné, len si prečítať, čo sa stane ďalej, no trošička sa obávam, že pokračovanie už nebude také dobré. Ale nechám sa prekvapiť.
Jedinú vec, ktorú môžem knihe vytknúť, je paradoxne emociálnosť. Táto story má byť o emóciách, o vlnobití zasahujúce mladé dievča... No ja som tie emócie akosi necítila, Colleen sa ich nepodarilo vyvolať tak kvalitne, ako pri Beznádejnej. To jediné ma troška mrzí.
Popravde stále úplne neviem, čo si pod slammovaním predstaviť, o to zvedavejšia som na knihu.:) Ten koniec s prekvapením znie dobre a Colleenin štýl písania sa mi pozdáva, takže... Musím si to prečítať!:D Super recenzia.:)
OdpovedaťOdstrániťTrochu se bojím, že po Beznadějné mě knížka trochu zklame, ale stejně myslím, že si ji přečtu. Moc pěkná recenze (a vlastně celý blog, který jsem objevila až dneska...)!
OdpovedaťOdstrániť