2. septembra 2013

(RC) Recenzia: Most nad riekou Liffey

autor: Marta Gergelyová
názov: Most nad riekou Liffey
originálny názov: Most nad riekou Liffey
séria: -
rok vydania: 2013 (Koruna)
GoodReads:  3.50 / 2 hodnotenia

Marta Gergelyová

Narodila sa na Slovensku, ale pobudla aj v Anglicku a Írsku. V škole ju bavili najmä jazyky - angličtina, ruština či slovenčina. Momentálne žije striedavo na Slovensku a v Írsku. Most nad riekou Liffey je jej slovenským debutom, no v roku 2010 jej už vyšla kniha vo Veľkej Británii pod názvom Wanda´s Jigsaw.

Keď šarmantná prekladateľka Barbora neodolá írskemu ryšavcovi Brendanovi, ktorý prišiel po nežnej revolúcii do Bratislavy učiť angličtinu, ruleta jej života sa roztočí závratnou rýchlosťou. Svojho vyvoleného zoznámi s bonvivánskym strýkom Arnoldom, milovníkom krásnych žien a prvotriednej whisky, ktorý vlastní pozoruhodnú zbierku šteklivých aktov. Vtedy však Barbora netuší, že rozhovor v Arnoldovej vilke pod Hradom poodhalí rúško na prachom zapadnutom rodinnom tajomstve. So získaním Barborinej ruky a nazretím do bohémskeho sveta jej strýka sa v Brendanovi začne prebúdzať dosiaľ nepoznaná ctižiadosť. V Starom Meste si otvára realitnú kanceláriu Môj dom – môj hrad a po niekoľkých triumfálnych rokoch odchádza so svojou rodinou do prosperujúceho Írska, ktoré si medzičasom vyslúžilo lichotivé označenie keltský tiger. Tak ako mnohí, aj on podľahne ošiaľu mamonu. V dublinských dokoch pri rieke Liffey skupuje exkluzívne apartmány na prenájom, pretože svätosväte verí, že ich cena sa raz dotkne nebies. No karta sa čoskoro obráti...  Čo všetko ešte čaká slovensko-írsky pár na smaragdovom ostrove a ako sa Barbora vyrovná s novou krutou realitou či s mrazivým tajomstvom svojej záhadnej mamy Mušičky, rozpráva eroticky podfarbený príbeh hriešnej lásky, nevery a chorobnej posadnutosti peniazmi.

Obálka

Je veľmi malebná, iné slovo mi neprichádza na um. Most je veľmi výbornou metaforou pre život v dvoch krajinách, akýmsi spojivkom, no zároveň nepatrí medzi tie najvýraznejšie.

Moje myšlienky

Brendan je ryšavý Ír, ktorý prichádza učiť na Slovensko angličtinu. Spoznáva krásnu Barboru a môže sa začať život takmer ako z rozprávky so všetkým, čo k nemu patrí. 

Most nad riekou Liffey je svieža a vtipná kniha. S pribúdajúcimi stranami sa však sviežosť začala vytrácať (niet divu, veď aj hlavní hrdinovia starli), no vtipnosť zostala. Páčili sa mi hlavne rýmy. Boli vymyslené veľmi šikovne, humorne a pasovali mi všade, kde ich autorka použila. Boli skvelým ozvláštnením súvislého textu, záblesky poézie v prozaickosti života.

superflyninja.deviantart.com
Na druhej strane, nepáčilo sa mi písanie anglických a francúzskych slov tak, ako sa vyslovujú, a navyše doplnených o rod a pád v  slovenčine. V pamäti mi utkvelo slovo díl (deal), čo znamená dohoda. Bolo použité vo vete v tomto zmysle, čiže: ,uzavrel svoj prvý miliónový díl´. (parafráza) Vôbec ale vôbec mi to nesedí. Pri čítaní ma to vyrušovalo, sama som sa nad zmyslom musela zamyslieť. NETVRDÍM, že je to nespisovne - viem, že je to slang, či nevhodne použité alebo snáď nesprávne označené. Iba hovorím, že mne osobne sa to nepáčilo a rozptyľovalo ma to. V neposlednom rade by som ešte dodala, že toto je kniha najmä pre dospelých a nie všetci ovládajú angličtinu tak, aby zvládli fonetický prepis, keďže za času našich rodičov bola rozšírená skôr ruština a nemčina. Tým zase nechcem povedať, že angličtinu nikto z predchádzajúcej generácie nevie, ale napríklad v mojom okolí by sa ich veľa nenašlo.

Ďalej mi postupne začali prekážať opakujúce sa frázy. Niekoľko porekadiel je v poriadku a takisto aj frazeologizmy na spestrenie, ale ak sa použije slovné spojenie ,je toho ako šafranu´ čiže ,je toho málo´ zakaždým, keď chcem takúto skutočnosť vyjadriť, už to nie je originálne. 

Zápletka sa mi pozdávala od prvej strany. Ako som už povedala, bola svieža a vtipná. Hlavná dejová línia bola výborne vymyslená, podaná pravdivo, no zároveň zaujímavo a s humorom. Striedanie rozprávania z dvoch pohľadov bolo tiež vítané, lepšie som sa vedela s postavami stotožniť. Brendan je sympatický, možno až príliš impulzívny, ale optimista. Barbora bola takou typickou Slovenkou - trošku ustráchaná, no silná a poctivá. Autorke sa podarilo vykresliť ju presne a ja som sa s ňou dokázala úplne zžiť. A nielen Barboru. Aj ostatné postavy boli reálne a vynikajúco stvárnené. Prekvapením pre mňa bolo dobré a horšie Barborine "ja", skôr som sa stotožňovala so sarkastickou strigou.

Čo ma až tak neoslovilo, bola línia tajomstva Barborinej matky. Zapôsobila na mňa asi tak, že autorka sa rozhodla pre niečo, čo bolo zrejmé už na začiatku z náznakov a pri spätnom čítaní sa jej to zdalo príliš priehľadné, takže to trošku zamotala. Neviem si pomôcť, no radšej by som zostala pri priehľadnosti, lebo to, čo vzniklo na mňa pôsobilo silene.

Celkový dojem z knihy je tak päťdesiat na päťdesiat. Milujem knihy zo života a táto patrila medzi výborné chuťovky, škoda len tých výrazov a opakovania. Obmieňanie by nezaškodilo. Chválu si jednoznačne zaslúži poetická vložka vo forme rýmov, ktoré boli jedinečné a vyčarili mi úsmev na tvári.

ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU Koruna ZA RECENZNÝ VÝTLAČOK KNIHY 
Knihu Most nad riekou Liffey si môžete kúpiť TU

17 komentárov:

  1. Ako môže niekto prepísať anglické slovo deal tak, ako sa vyslovuje??? Párkrát som narazila na niečo podobné, myslím že v Punkovej priceznej alebo Risknem to s punkerom (teraz neviem presne v ktorej, možno v oboch), ale tam mi to pripadalo ako slang a nebolo toho extra veľa. Ale pri každej príležitosti v knihe to takto preložiť? To sa mi zdá vrcholne nespisovné 8D to by mi strašne pílilo oči!

    Námet nevyzerá zle, prepojenie so Slovenskom je vždy skvelé oživenie 8) a tá obálka je super!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Autorka je Slovenka a som si istá, že tieto slová použila len na ozvláštnenie textu a nemôžem tvrdiť, že na každej strane ich bolo 5, no prekážalo mi to. Rovnako ako apropo či Klondajk. (veď to je mesto!)

      Námet bol skvelý a kvôli nemu sa oplatí urobiť si na knihu čas. :-)

      Odstrániť
  2. Mne sa kniha páčila oveľa viac, to prepisovanie slov z cudzích jazykov mi vôbec nevadilo. Zápletka s tajomstvom Barborinej matky sa mi zdala tiež pritaihnutá za vlasy, ale celkovo je to výborný príbeh :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne práveže tie slová bili do očí. A zápletka bola na ten detail s jej matkou výborná.

      Odstrániť
  3. So zlým prekladom som sa stratla aj v Príbehu dámy X a tiež ma to poriadne iritovalo.
    "Skôr som sa skôr som sa stotožňovala so sarkastickou strigou"- to si zabila. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Uvidím, možno dám tejto knihe šancu. V tvojej recenzii sa mi veľmi páčilo, že si tam konkrétne na príkladoch písala, čo sa ti na knihe nepozdáva :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Šancu by som jej rozhodne dala. :-) A ďakujem za pochvalu. Vždy ma poteší. :)

      Odstrániť
  5. Simona, nemôžem s Vami súhlasiť. Príbeh sa predsa odvíja v podaní Slovenky, ktorá žije v Írsku. A teda je istý nárok na to, aby použila slová, ku ktorým nemáme v slovenčine doposiaľ vhodné synonymum, ekvivalent. "Díl" resp. deal je oveľa viac ako púha dohoda. Je to aj vec, záležitosť na vybavenie, práca, pracovný úkon, obchodný akt, kúpa, atď. Pritom v celej knihe je slovo díl použité iba raz,JE NAPÍSANÉ KURZÍVOU ako všetky cudzie pojmy, a ešte k tomu inak, ako uvádzate Vy. Citujem PRESNE zo strany 92 VYTLAČENEJ knihy: "Dermondov stôl zíval prázdnotou... Ak budú hviezdy v tej správnej konštelácii, ich nový maklér uzavrie svoj prvý miliónový díl." - pričom slovo "díl" je, samozrejme, kurzívou. Poznámka na záver: Kurzíva sa používa v typografii práve na to, aby vyznačila, oddelila niečo cudzorodé, cudzie z bežného jazyka. Takýto postup je uplatnený na všetky slová cudzieho pôvodu, doposiaľ nezdomácnelé alebo slangové, ktoré sa vyskytujú v tejto knihe.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som NEPOVEDALA SOM ani slovko o tom, ŽE JE TO NESPISOVNÉ. Viem, že sa anglické slová používajú v slangu aj u nás, s vhodným zápisom v kurzíve, a NETVRDILA SOM ani to, že AUTORKA VYBRALA NESPRÁVNE SLOVO či výraz.

      Jediné, čo SOM PODOTKLA je, že ma to RUŠILO a nesedelo mi to, chvíľu som sa nad tým musela aj sama zamyslieť. Slovo napísané v anglickej / francúzskej výslovnosti je nezvyčajné, a samozrejme je to na autorke či sa rozhodne ho použiť a ako. Myslím si však, že toto je kniha pre všetky generácie, ale napríklad ani jeden z mojich rodičov a to nie sú ani takí starí - okolo štyridsiatky, neovládajú angličtinu. Im by zmysel vety utiekol - aj keď by si to mohli domyslieť z kontextu.

      Takisto netvrdím, že toto konkrétne slovo je použité mnohokrát, to som už hovorila najmä o frazeologizmoch.

      A čo sa týka uvádzanej parafrázy, ospravedlňujem sa, je pravda, že som sa pomýlila. Idem to opraviť.

      Odstrániť
    2. Ďakujem, Simona. Proti Vášmu celkovému názoru, samozrejme, nič nemám. Od toho je svet (aj knižný) svetom, že v ňom vládne rôznorodosť :)

      Odstrániť
    3. Mimochodom "púha" takisto nie je spisovné slovo.

      Odstrániť
    4. Lia, prídavné meno "púhy" je zatiaľ v slovenčine ako-tak tolerované, pretože sa vyskytuje aj v dielach klasikov (Jesenský, Tajovský, atď.), pozrite sa na link: http://slovniky.korpus.sk/?w=p%C3%BAhy&s=exact&c=w53e&d=kssj4&d=psp&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&ie=utf-8&oe=utf-8
      Viem, že by sa dalo napísať aj "číry". Tu by bolo rozhodovanie asi trochu jednoduchšie, ako napr. pri slovách "sústo, brašna". "Sústo" bolo taktiež postavené na hranu spisovnosti, ale, bohužiaľ, zatiaľ nemáme iný názov na "kus jedla", ktorý sa práve nachádza v ústach. "Hlt" to nemôže byť, pretože to je zasa kus jedla, ktorý už "prehltávame". Takisto neviem, ako by reagovali fanúšikovia fantasy, keby sa ich hrdinovia premávali s "kabelou" či "torbou" namiesto brašne :)
      Zložité chvíle zažívame práve teraz aj ohľadne prídavného mena odvodeného od slova "Viking". Podľa JÚ ĽŠ to nie je "vikingský", ale "vikinský", čo však vzbudzuje veľký protitlak, až odpor. Napriek tomu to budeme musieť v našej knihe (vyjde okolo 1. 11. 2013) použiť takto. Jedine na obálke môžeme uhnúť, že: "Sága o Vikingoch", ak tam nechceme dať "Vikinskú ságu".
      Takže jazyková korektúra diela je vždy umením kompromisu medzi názorom autora, pravidlami JÚ ĽŠ a očakávaniami cieľovej skupiny.

      Odstrániť
  6. K tým cudzím slovám a k tomu, že tomu nie každý porozumie by som povedala len toľko, že ak niekto niečomu nerozumie, tak si to vyhľadá, nevidím v tom problém. Veď Slováci nerozumejú ani slovenskej reči a mnohokrát si aj význam slovenskách zložitejších slov vyhľadávajú, takže to už potom nezávisí od toho, aký jazyk sa kto učil, ale od jeho celkovej inteligencie, rozhľade a ochote porozumieť tomu, čo číta. Ani moja mam by napríklad spomenutému slovu díl nerozumela, ale buď by to v kontexte pochopila, alebo by sa obrátila na mňa. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Iste vyhľadať cudzie slovo nie je problém, ak vieš ako sa píše. Ibaže ak by človek netušil, ako sa píše, tak ho asi veľmi ťažko nájde v slovníku. No súhlasím, že by sa pokojne mohli opýtať svojich ratolestí, a zasa, tiež tam takých výrazov nie je na každej strane 10, čiže nehrozí, že by niekto neporozumel knihe. Iba mňa ten fonetický prepis zarazil. :-)

      Odstrániť
  7. Kniha vyzerá zaujímavo...a k tým cudzím slovám sa idem vyjadriť aj ja, keď už aj ostatní :D samozrejme, že keby bolo v knihe napísané slovo ako sorry alebo podobne, Slovák by tomu rozumel, pretože takéto slová sú prebraté a používajú sa v hovorovej reči bežne...no také slovo ako díl a k tomu je ešte písané tak ako sa číta, to by som fakt nepoužívala, aj keď je vyznačené kurzívou...Šikovný našinec, ktorý vie anglicky bude vedieť, čo to znamená..ale taký človek, ktorý toho veľa nevie nebude vedieť význam slova, ak by si ho chcel preložiť, musel by najprv vedieť ako sa píše a to by bol tiež preňho problém, takže byť autorkou knihy, asi sa tomu vyhnem.. :D toť môj názor :D

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem, že komentuješ. Ak by to bolo možné, prosím nekomentuj ako Anonym, lebo potom sa medzi komentármi strácam. :)