“What a joke! Poor little rich girl's fallen in love with the Republic's most famous criminal.”
Pracovný postup pri písaní dystópie (podľa potreby obmeňte
alebo vynechajte):
1) Vytvorte hlavnú hrdinku. Pochádza z tej lepšej strany, je
inteligentná, vyniká nad priemerom. Buď chce niečo dokázať, alebo je úplne
spokojná tam kde je.
2) Do cesty jej pošlite sexi, tajomného „zloducha“ z opačnej
strany. (Poznámka pod čiarou: v skutočnosti je to klaďas bojujúci za
zmenu, hoci to ešte nemusí vedieť / hoci to nie je jasné)
3) Keď už ich máte spolu, ideálne je ak sa najprv chvíľu neznášajú
(až nenávidia), prípustný je aj okamžitý obdiv z jednej či druhej strany,
prípadne oboch. Snažte sa ich zblížiť nenásilne, no ak to inak nejde docieľte
to hocako.
4)
Nezabudnite si podhodiť pár faktov o spoločnosti,
v ktorej žijú. Môže vám to neskôr prísť vhod.
5)
Nechajte hlavných aktérov románika iskriť, no v najlepšom
ich rozdeľte. Prikladám niekoľko typov na realizáciu:
a.
ich vzťah je
neprípustný (detaily nechám na vás),
b.
ich vzťah by podkopal autoritu jedného či druhého,
c.
ak by zostali spolu jeden z nich by sa ocitol
v smrteľnom nebezpečenstve (Za žiadnu cenu nevysvetľujte! Je omnoho
efektívnejšie, ak ten druhý na to príde na konci druhého / tretieho / ixtého
dielu a medzitým splaší aspoň šiestich ďalších kandidátov na potenciálneho
partnera),
d.
odhalia príšerné tajomstvo o spoločnosti, v ktorej žijú.
6)
Zveďte ich cesty znova dokopy (ak ste si nevybrali 5c, v tom prípade skúste knihu zakončiť melancholickou spomienkou na lásku s prísľubom pokračovania), nezabudnite naznačiť, na ktorú stranu sa pridajú a za čo budú bojovať. Bum-bác! Gratulujem, podarilo sa vám napísať prvý diel.
Legenda – kniha plná nepretržitej akcie, napätia, romantiky a neočakávaných zvratov či prekvapivých odhalení vás nenechá ani na chvíľu vydýchnuť! (z anotácie)
Nemôžem si pomôcť, no prvý diel série ma hlboko sklamal. Je
napísaný podľa vzorca platiaceho pre toľko iných kníh, že už na strane 130 som
vedela úplne presne, ako bude príbeh pokračovať aj ako skončí. Toľko
k sľubovaným zvratom a napätiu. Priehľadnosť nepoteší. Čím viac kníh
mám načítaných, tým ťažšie ma niečo prekvapí. Legenda má veľmi pozitívne
ohlasy, preto som čakala niečo oveľa originálnejšie. Ibaže som sa toho
nedočkala. Na druhej strane, nemôžem knihe uprieť čítavosť. Stránky sa ľahko
odsýpajú, príbeh je relatívne inovatívny. Škoda, že sa tak silno pridŕža
pomocných bodov ako nejakých barličiek.
Marie Lu nevytvorila svoj svet veľmi premyslene, alebo sa tomu aspoň nevenovala dostatočne v tomto dieli. Kolónie
a Republika sú vo vojne. Prečo? Ehm, myslím, že sa to pri jednej či dvoch
príležitostiach spomínalo – niečo v zmysle: Republika nás utláča, je zlá
a blá-blá-blá. Pre niečo treba bojovať, inak by kniha bola o ničom.
Čo tam po konkrétnom dôvode, na ten si počkáme do ďalších kníh. Nepochybne však
bude stáť za boj, ktorý našich hrdinov čaká.
Čo ma na Legende zaujalo bola samotná Republika a jej
rozčlenenie. Nazvem to „kastový“ systém - pekne oživila zápletku a dotvoril
spoločnosť do tej správnej podoby. Tvrdé testy určujúce osud detí sú skutočne
originálnou myšlienkou.
“ I never did ask you about your street name, Why 'Day'?" "Each day means a new twenty-four hours. Each day means everything’s possible again. You live in the moment, you die in the moment, you take it all one day at a time.”
Hlavní hrdinovia mi do oka nepadli. Nestotožnila som sa ani
s jedným z nich, hoci Day mi bol bližší. Žil na ulici, snažil sa
pomôcť rodine, mal kamarátku. Bol ľudskejší. Naopak, June bola vojak. Na pohľad
chladná a neprístupná. Za celú knihu sa roztopila len párkrát, no je
o to zaujímavejšou, lebo takmer vo všetkých situáciách zachováva pokoj
a používa rozum. Niekoľko scén medzi nimi naznačuje chémiu, no romantika
sa rozhodne k slovu nedostala. Hrá druhé husle, Legenda má dejovú líniu
natoľko vyťaženú, že na ňu nezostalo veľa priestoru.
V konečnom dôsledku ma kniha sklamala. Od bestselleru vychvaľovaného všade možne som čakala podstatne viac, než zápletku, ktorú som prekukla niečo po prvej tretine knihy. Číta sa však dobre a ničím iným neurazí.
Mrzí ma, že sa ti kniha až tak nepáčila. Ja si zase myslím, že je to jedna z najlepších dystópií a všetko to, čo sa tebe nepáčilo, sa mne páčilo. Podľa mňa by práve takto mala vyzerať dystópia, že sa rieši ten svet, v ktorom ľudia žijú a nie bezduchá romantika medzi hlavnými hrdinami. A prekvapenia? V dystópii pre mladých? To asi ťažko. A konkrétne táto séria podľa mňa nestavia na nejakých extra veľkých prekvapeniach, ale na tom systéme, v ktorom ľudia žijú a ten je skvele vytvorený :)
OdpovedaťOdstrániťKeby som ju čítala ako prvú, tak by sa mi asi páčila viac. Mne sa ten systém tiež páčil. Testy a rozradenie, to bolo super, lepšia časť knihy. Viem, že ani jedna dystópia nie je príliš romantická a to mi vyslovene neprekážalo. Najviac ma zlostilo, ako som vedela, čo bude ďalej. To mi úplne pokazilo zážitok a potom som už jednoducho nedokázala knihu ohodnotiť na viac. Ale som si istá, že fanúšikom žánru sa to páči. :)
OdstrániťObálka mi trochu pripomína Hunger Games, ale obsah ma veľmi nezaujal, teda až na ten kastový systém. Skvelý nápad s tými ironickými bodmi na začiatku. :)
OdpovedaťOdstrániťFashion Happenss
Ďakujem. :) Ony ani nemali byť ironické, možno trošku. :D V skutočnosti je to taký hrubý náčrt toho, ako väčšina dystópií prebieha.
OdstrániťPopravde, kniha ma veľmi nelákala a podľa tvojej recenzie vidím, že to určite nie je nič prevratné, čo by som si musela prečítať... Inak, ten začiatok článku je skvelý.:D
OdpovedaťOdstrániťTen pracovní postup při psaní dystopíí si musím někde napsat - skvěle vymyšleno a přitom je to vážně pravdivé :D
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, som rada, že ťa to pobavilo. :)
Odstrániť