Recenzia: Rezistencia (Divergencia #2)

autor: Veronica Roth
názov: Rezistencia
originálny názov:  Insurgent
séria: Divergent | Divergencia
rok vydania: 2012; SR: 2012 (Slovart)
GR: 4.30

Jedno rozhodnutie ťa môže zmeniť - alebo zničiť. Každé rozhodnutie má však svoje dôsledky a po napätí, ktoré vzniklo medzi frakciami, sa Tris Priorová snaží zachrániť seba a tých, ktorých miluje. Zápasí s ničivými otázkami o smútku a odpustení, identite a oddanosti, politike a láske.
Iniciačná ceremónia Neohrozenosti mala byť pre Tris dňom osláv a radosti, no skončila sa krvavými bojmi. V mysliach a dušiach frakcií sa rozhostil nepokoj, napätie každým dňom narastá. Tris stojí pred výzvou. Aby pomohla sebe a ostatným, musí naplno rozvinúť svoju divergenciu, aj keď nevie, čo všetko tým môže stratiť.

Veronica Roth je z predmestia Chicaga, vyštudovala kreatívne písanie na Northwestern University. Voľný čas dokáže stráviť nekonečným prezeraním stránok Wikipedie.

Trailer mi nahnal zimomriavky po celom tele a myslím, že sfilmovanie tejto trilógie je veľmi dobrý nápad. Som si istá, že priláka do kín mnoho ľudí a verím, že bude lepší než kniha. Z traileru by som usudzovala, že Rezistencia bude kvalitná kniha. Nie je. Takisto obálka vyzerá nádherne. Najprv som na ňu hľadela asi päť minút a obdivovala strom. (občas sa viac vytešujem z obálky než z knihy)

Námet & Fabula

Pokračovanie dystopického bestselleru si získalo fanúšikov po celom svete. V ankete goodreads vyhralo svoju kategóriu v obľúbenosti. Námet je nezvyčajný, svet rozdelený na štyri oblasti. Príbeh je dynamický. Stále sa niečo deje, nemáme pauzu na oddych. Vír udalostí strhne čitateľa a unáša ho divokým dianím. Prečo som sa potom musela do čítania nútiť?

Dej je síce rýchly a má spád, ale všetky tie udalosti sa hrnú až príliš rýchlo. Žiadne pauzy, spomalenie. Nothing like that. Čitateľ musí stáť v pozore, veľa vecí je nedopovedaných, veď my si domyslíme, no nie? Veľké odhalenia nasledujú za sebou v takom slede, že ich občas nestačím plne pochopiť a už sa zasa rieši niečo iné. Dynamickosť kníh je takmer vždy plus, no Rezistencia je až prehnaná. (takisto, neviem či si pamätáte časť, kde sa o tomto pojme bavia. rezistencia > odpor voči režimu. WHAT? rezistencia je odolnosť organizmu proti chorobám, anitibiotikám etc. (v tomto prípade proti tým simuláciám), hľadala som si to aj v slovníku: 2. odpor, nepoddajnosť: pasívna r. odpor voči niečomu vyjadrený úmyselným obmedzením pracovnej výkonnosti /v medziach platných predpisov/. kdeže je ten režim?)

by xSavannahxx.deviantart.com

Postavy

Beatrice. Tris. V prvej časti sa mi zdala len nezodpovedná, presne ako celá frakcia Neohrozenosti. V tomto dieli som mala pocit, že je aj neskonale naivná a má o koliesko viac. Mimo to, že všetko robí bez rozmyslu a do problémov skáče po hlave, ešte sa aj stále háda a cíti ukrivdená, keď jej povedia, že by si mala dávať pozor na život. Našťastie má aj svoje dobré vlastnosti - obetavosť a ... tak len obetavosť. Netvrdím, že sa rozhodovala len zle, ale väčšina rozhodnutí bola... nestála za veľa. Asi by to zachránil Tobias, keby sa tiež nesprával divne. Iba v rovine Tris. Inak bol veľmi schopný, rozhodný, no občas tiež lietal vo svojom svete a naivita sa tiež prejavila.

Čo sa mi maximálne nepáčilo, bolo s akou ľahkosťou začala Veronica svoje postavy vyvražďovať. Nerobím si srandu. Normálne hynuli jedna za druhou, akoby ich zabudla povievať svojou motiváciu. (možno si liečila depku, ale čo je veľa, to je veľa) 

Štýl & Čítavosť

S čítaním nie je žiaden problém. Stránky plynú rýchlo aj keď sa občas stratím. (v takých prípadoch si zvyknem ešte raz pomaly úsek prečítať, škoda len, že som sa v R. nemohla donútiť) Veľké písmená roztiahnu text o polovicu, takže kniha je potom hrubá, no dá sa zvládnuť za jeden-dva dni. (ak sa nemusíte premáhať ako ja) Veronica píše rázne a premyslene. Som si istá, že koniec bude prekvapivý a všetko do seba zapadne. (myslím absolútny koniec)

Koniec Rezistencie je však úplne nedokončený. Ideš, ideš, bum! a nič. Takéto konce neznášam, lebo potrebujem všetko hneď vedieť a byť si tým istá. Samozrejme, posledný diel určite moju zvedavosť upokojí.

>>,,Ale my nemáme špeciálny divergentný mozog!" protestuje Marlene. Priloží mi končeky prstov na temeno a zľahka pritlačí. ,,Tak ho zapni, čakáme na zázrak."

"Nejde o žiadne zázraky," vyprsknem naštvane. ,,Len sa v každej situácii musíte spýtať sami seba, aká reakcia by bola najlogickejšia.

V tomto prípade za najlogickejšiu reakciu zjavne považujú nechápavé pohľady.<< 

str. 192/193 

Emócie & Romantika

Nemôžem povedať, že by v knihe bol nedostatok emócií. No nie sú výrazné, ani hlboké. V skutočnosti nie sú pre tento príbeh veľmi podstatné. Najemočnejšie je Tris, ktorej emočné výlevy ma fakt nechytali. Zvyšok ani nestojí za zmienku.

Romantika je v Rezistencii úplne potlačená. Párkrát sa hlavní hrdinovia pobozkajú, aby sme nemohli tvrdiť, že sú ako z kláštora, no to je tak všetko. Ich vzťah prežíva kritické obdobie, plné skúšok a oni si hľadajú cestu k sebe, ale iba sa viac vzďaľujú.  (irónia a posmech v celom odseku okrem prvej vety, lebo mi to ich kreatívne odsudzovanie liezlo krkom)

Dojem & Odporúčania

Jednoznačne sklamanie. Netuším, ako si táto kniha mohla získať srdcia toľkých ľudí. Postavy ma dráždili, dej bol prirýchly a koniec totálne zbúchaný. Divergencia ma príliš nezaujal, ale Rezistencia je takmer úplne strata času.

+ odporúčam: zarytým fanúšikom série a milovníkom dynamiky
- neodporúčam: ak ste Divergenciu nepovažovali za zázrak

2 hviezdičky 

čítať ďalej:
>> Recenzia: Divergencia (Divergencia #1)