5. augusta 2013

Charles Dickens: Příběh dvou měst

autor: Charles Dickens
názov: Příběh dvou měst
originálny názov: A tale of two cities
séria: -
rok vydania: 1854; ČR: 2011 (LIKA KLUB)
GoodReads: 3.72 / 418,625 hodnotení

Charles Dickens

Žil v 19. storočí, písal hry, novely, romány, fikciu aj nefikciu. (je toto slovo vôbec spisovné?) Už počas svojho života sa stal známym vďaka svojim pozoruhodným charakterom a majstrovskej próze, kde vykresľoval morálne hodnoty svojej doby rovnako ako vyobrazenie rozdielnosti sociálnych tried.





Trailer & Obálka

Hľadať trailer som sa ani nepokúšala a obálka je, no, nič moc. Poviem vám teda, ako som sa vôbec dostala k tejto knihe. Príbeh dvoch miest som si chcela prečítať odkedy sa Will Herondale prirovnal k Sydneovi Cartonovi. A tak som si to prečítala.

Moje myšlienky

Teh-Lady-Randomness.
deviantart.com
Čítať Dickensa nie je jednoduché. Má veľmi svojský štýl písania prózy, nehovoriac o tom, že je strašne ťažký. Preklad knihe tiež veľmi nepomohol (čítala som staršiu verziu z r.1953, hore vidíte novší preklad), bol náročný a miestami som sa strácala. Niekedy som si musela odsek prečítať ešte raz. Týmto sa snažím povedať, že Dickens píše veľmi obšírne, s opismi na celé strany a niekedy môže vyvolávať zdanie odbočenia, čo však nie je pravda, lebo každé slovo, ktoré napíše je pre dej potrebné. Miestami som mala pocit, že je to len strata času, veď dve tretiny knihy tvorili obsiahle opisy a len zvyšok bola zápletka. 

Prvé strany boli najťažšie a aj neskôr bola väčšina knihy nudná. Čítala som ju len zo zotrvačnosti a už som to chcela vzdať, keď som na GR natrafila na recenziu, v ktorej bola aj hrubo vyznačená veta: DON´T GIVE UP. To už som bola niekde na strane 300 s absolútnou nechuťou, no akosi ma to povzbudilo, a navyše, Will a Sydney sa vôbec nepodobali. Táto záhada ma nakoniec presvedčila.

Príbeh dvoch miest je o Anglicku a Francúzsku, pričom vo Francúzsku sa schyľuje k revolúcii. Dej sa odohráva na pozadí týchto udalostí, ktoré však neboli podané príliš zaujímavo, samé skryté metafory a iné vecičky nad ktorými sa treba poriadne zamyslieť. Takže, máme dve mestá (resp. dve krajiny) a máme aj niekoľko postáv.

Lucia Manettová je dobrá dcéra starajúca sa o svojho otca naozaj oddane. Toto nevyznie dobre, ale miestami som mala pocit, akoby sa strácala hranica medzi ocom a dieťaťom a mierila kamsi ďalej. (niežeby sa tam vyskytlo niečo nevhodné, ale z ich slov som mala taký dojem) Ďalej, Charles Darnay - už od prvej zmienky o ňom som vedela, že práve on bude životnou láskou slečny Lucie. Príjemný chlapík, no veľmi naivný. Zachoval sa čestne a správne, a vôbec všetko urobil, ako mal, ale dojem z neho je skôr rozpačitý. A nakoniec, Sydney Carton. Vtipné je, že ak by som ho spoznala za iných okolností, bola by som ho považovala za "odpad". Ibaže už v knihách C. Clare som sa rozhodla, že ho budem mať rada a to mi ostalo. Síce sa najviac prejavil na konci, ale zanechal aj najväčší dojem.

Zhrnuté a podčiarknuté. Kniha bola nudná, obsahovala príliš veľa faktov, opisov a tiahla sa donekonečna. Ale námet je veľmi skvelý, plus musím pripočítať ten nádherný, srdcervúci koniec, pri ktorom som si poriadne poplakala a v poslednej chvíli objavená podobnosť Sydneyho a Willa sa ukázala v jasnom svetle. Teda nemôžem inak než takto.

13 komentárov:

  1. Ja neviem, ale mám taký pocit, že nikto nedokáže dať "starej" knihe veľmi zlé hodnotenie, nech ich to už nudí hocijako 8D
    Aj ja som napr. z Victora Huga a Chrámu matky Božej zase až tak nadšená nebola, keďže to bolo aj povinné čítanie, ale, dopekla, celé som to zhltla naraz a vcelku je to dobrá kniha 8)
    Takisto Verne a jeho 2 roky prázdnin - boli pasáže, keď ma to ale bohovsky nebavilo, ale nakoniec som si povedala, že od neho si ešte musím dačo prečítať, lebo ma to aj bavilo 8D Úplná irónia.
    Ale zase napríklad na Shakespeara nedám dopustiť 8) toho milujem!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nikto nedokáže dať starým knihám zlé hodnotenie? Ja to dokážem, ospevovanému Draculovi som dala len 1 hviezdičku. :D

      Chrám matky Božej som začala čítať, asi prvých 10 strán, ale stále to bol opis kostola, takže som to vzdala skôr než sa vôbec niečo udialo. Som rada, že toto nepatrí k môjmu povinnému čítaniu.

      Od Verneho som zatiaľ nečítala vôbec nič, možno to v budúcnosti napravím, a čo sa týka Shakespeara, tak ten.. No, Hamlet ma vôbec nezaujal a Rómeo a Júlia je síce dobrý príbeh, ale na svoju dobu príliš pokročilý a mierne prehnaný. (samozrejme, to je len môj uhol pohľadu) ;)

      Odstrániť
  2. Nad touto knihou som tiež rozmýšľala, keďže sú na nej voľne založené TMI plus ten Will...:D Ale ani tvoje pozitívne hodnotenie ma nedonúti sa trápiť s veľkým množstvom opisov, minimálne zatiaľ nie.:D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To som vôbec netušila, že TMI sú na nej voľne založené. Prekvapenie pre mňa. Aspoňže tam sa Willovi dostalo väčšieho uznania než tu Cartonovi. :)

      Odstrániť
  3. Fíííha, čekala jsem horší hodnocení, potom, co jsem četla tvoje povzdychy na GR. Ale chápu, někdy jsem taky celou dobu přesvědčená, že ta knížka stojí za nic a že ji nedám žádnou hvězdičku, a pak mě překvapí konec a hned zvedám i třeba na pět :D
    Od Dickense jsem ale zatím nic nečetla, a ani se k tomu asi nechystám. Tak nějak mě... nebere. Asi. Nebo nevím proč :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Mne zase opisy väčšinou nevadia, dokonca ani starý štýl (keď som zvládla Dostojevského z roku 1944, tak už zvládnem asi naozaj všetko) a myslím, že takéto klasiky majú svoje nepopierateľné čaro, takže možno (ale faakt len možno, ak nejakým zázrakom niekde na túto knihu narazím) si toto prečítam :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Podla mna nie je Dickens taky tazky na opisy - Thackeray alebo Richardson su z tej anglickej literury viac brutus a Swift je pre mna az necitatelny :D Ale mne sa na Dickensovi paci jedna vec, ta viktorianska atmosfera. Mam precitany takmer cely ten zlaty fond anglickej viktorianskej literatury a Dickens je jediny, kto pre mna v tomto funguje. Myslim, ze by som to zrala, keby som zila v jeho dobe, uplne by to pre mna bolo ako telenovela, cakat vzdy na pokracovanie pribehu...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Od spomínaných autorov som nič nečítala, takže to neviem porovnať. :) Dickens je môj prvý pokus na spojenie z anglickou klasikou, tak snáď možno neskôr, keď prečítam aj niečo iné, dokážem oceniť jeho štýl. Zatiaľ ma však neohúril a keby niektoré pasáže skrátil, určite by som sa nehnevala. Na druhej strane, viem si predstaviť, že svojich súčasníkov ohúril.

      Odstrániť
  6. Ja neverím, že si to dala. :D Mám taký pocit. že tí autori z minulosti vystavali svoje knihy najmä na opisoch. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Já bych si asi tu knihu nedokázala přečíst, mám pocit, že bych jí ani nedočetla. Jsi dobrá, že jsi to zvládla až do konce. Nějak ani ten příběh mě podle popisu neláká. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hlavnou motiváciou bol Will. No a až na pár výnimiek som vždy knihu dočítala, to je moje pravidlo - ak začneš, tak aj dokonč. :)

      Odstrániť
  8. Kým som nevedela, o čom to je, aj som si to chcela prečítať. Akosi ma to už prešlo. Ale viem, že som bola na tú knihu zvedavá, lebo o nej zvykla hovoriť Tessa v TID :D Aspoň myslím, že je to tá.
    Ale recenzia super. Ja by som sa do toho asi fakt nepustila.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, je to tá kniha. Dokonca Will z nej párkrát citoval. Autorka musela mať naozaj pre tento príbeh slabosť. A svojím spôsobom určite kompenzovala Willa za Cartonov osud. Mne sa Príbeh dvoch miest páčil, ale druhýkrát si to s ním už nezopakujem. ;)

      Odstrániť

Ďakujem, že komentuješ. Ak by to bolo možné, prosím nekomentuj ako Anonym, lebo potom sa medzi komentármi strácam. :)