1. septembra 2014

Elizabeth LaBanová: Esej o tragédii | a bola to tragédia?

Esej o tragédii je celoročná písomná práca všetkých štvrtákov na Irvingovej strednej škole s heslom: ,,Vejdi, přítele najdi a přítelem se staň." 

,,Ta otázka je úžasná: ,Byla to tragédie?´"
,,A byla?" zeptal jsem se.
,,Ale přece si nemyslíte, že je to tak jednoduché, mladý muži, co?" odpověděl. ,,V rámci této naši diskuze by mě zajímalo, co o tom míníte?"
Nebyl jsem si moc jistý, co po mně chce. ,,Myslíte jako, jestli to byla tragédie v literárním slova smyslu?"
,,Jsem rád, že jste k nám na školu přišel," řekl pan Simon a dosť mě tím překvapil. ,,Je skvělé mít ve tříde někoho s čerstvou myslí a odlišným úhlem pohledu.To je výborná otázka. Byla to tragédie v literárním slova smyslu? A jaký je tedy případně další druh tragédie?"

Príbeh je vyrozprávaný z dvoch pohľadov. Najprv sa stretneme s Duncanom. Čerstvý štvrták sa teší na novú izbu, na najlepší rok svojho života a snaží sa zabudnúť na minulý školský rok. Ak by sa mu to podarilo, nemohla by som si prečítať túto knihu. Duncan však dostal izbu po Timovi, albínovi, ktorý mu ako poklad (tradícia štvrtákov - nasledujúcim štvrtákom v izbách nechávajú malé prekvapenie) zanechal svoj príbeh nahraný na cédečkách, príbeh o tragédii, príbeh minulého školského roka. A tak sa stretávame aj s Timom. 

Dvaja rôzni ľudia, ktorých spojil jediný večer a tragédia. Duncan, priemerný študent, nie príliš populárny, no s niekoľkými dobrými kamarátmi. Tim, albín, nezapadajúci do školy, no veľmi inteligentný s citom pre literatúru. Obaja boli odlišný a oboch som si ich obľúbila inak. Tim bol pre mňa tým zaujímavejším z dvojice, rojko, samotár s napínavým príbehom. Napriek tomu, je zdravšou časťou Duncan stojaci nohami pevne na zemi. Hoci je Tim skvelá postava, nepáčilo sa mi, ako sa staval k svojmu životu. Dovolil, aby fakt, že je albín definoval celý jeho život. Nerozumel si s rovesníkmi, no na mňa pôsobil akoby sa o to ani nepokúšal. Sám sa dištancoval od spolužiakov a miestami mi pripomínal Holdera z Kto chytá v žite. Holder je nespoľahlivý rozprávač a miestami tak na mňa pôsobil aj Tim - možno preto som si ho tak obľúbila. Podával svoj príbeh verne, pravdivo, no predsa nie vždy všetko sedelo. Duncan sa dokázal poučiť z cudzích chýb a to mi bolo veľmi sympatické. Bol racionálnejší, no aj menej zaujímavý.

Okrem nich, tu bolo ešte zopár výnimočných postáv: angličtinár, veľmi sympatický učiteľ, Vanessa a Patrick. Vanessa je samozrejme Timova láska, ibaže je vo vzťahu s Patrickom. Je to viac-menej netradičný trojuholník, pretože všetky tri premenné sú niečím špecifické. Patrick je nestály, niekedy pripomína šialenca, no je obľúbený. A potom Vanessa. Hlavná ženská postava, ktorá sa môže smelo zaradiť do radu hrdiniek, čo to pokašľali. Teraz jej nemôžem vyčítať vnútorné boje a monológy, no skôr takú tú reálnu nerozhodnosť, sebeckosť a možno aj pohodlnosť. Povedala som, že je to viac-menej netradičný trojuholník. Menej, pretože sa odlišuje od YA zápletiek, kde dievčina vzdychá za oboma a vy viete od prvej strany, koho si vyberie. Viac, lebo sú to stále traja ľudia a jeden alebo prinajmenšom dvaja poriadne trpia. Hoci nie som fanúšikom takého typu zápletky, musím povedať, že je zvládnutý bravúrne a realisticky.

Esej o tragédii postupuje nasledovne: Duncan počúva cédečká a prežíva s Timom jeho prvú lásku. Duncan nemohol prestať počúvať a ja som sa nedokázala nasýtiť slov. Stránok ubúdalo a autorka vynikajúco stupňovala napätie. S každým otočeným listom som vymýšľala potencionálne konce, vylučovala, opravovala a ohýbala ich do najrôznejších tvarov podľa najnovších informácii, no vôbec som sa netrafila, nebola som ani len blízko.

No môžem si položiť presne tú otázku, ktorú položil pán Simon Timovi: a bola to tragédia? 

Určite bola. Bola to tragédia v literárnom slova zmysle? Nie, to nie. Bol to iný druh tragédie, aký však? Autorka sa témy zhostila výborne. Vidieť, že postavám venovala veľa času a myšlienok, zápletku si premyslela a zbytočne ju nehnala za hranice možného. Písala citlivo, no zároveň objektívne. Nepresladila ani nepresolila. Všetkého bolo tak akurát, aby sa čitateľ dokázal ponoriť do knihy, aby ho zaujala. Esej o tragédii je dostatočne tajomná i tragická, no nikdy neprekročila hranicu. Ak by som ju mala opísať jedným slovom, vybrala by som si slovo uveriteľná - to ju vystihuje najlepšie. Smelo ju môžem zaradiť medzi najlepšie knihy, aké som kedy čítala. Prečo jej teda nedám plný počet hviezdičiek? Pre postavy. Boli perfektné a až bolestivo reálne, no niekedy som ich konanie neschvaľovala, niežeby to niečo menilo na autencitite, ale nemôžem inak. Nakoniec, no v neposlednom rade, by som chcela Esej odporučiť každému, lebo je naozaj dobrá, dá niekoľko podnetov na premýšľanie a povedzme si otvorene: kníh, kde je trojuholníček viac než znesiteľný je neuveriteľne málo.

ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU Host ZA RECENZNÝ VÝTLAČOK KNIHY
Kúpiť Esej o tragédii

7 komentárov:

  1. Skvelá recenzia, kniha ma začína dosť lákať. Zaujala ma už ukážka, ale keď navyše píšeš, že je to kniha neprehnaná, realistická a tak... Hmm, hádam sa k nej raz dostanem.:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Časť, čo som si vybrala ako ukážku sa mi veľmi páčila. Málokedy dávam ukážky, no teraz som nemohla odolať. :)

      Odstrániť
  2. To máš pravdu, že kníh, kde je trojuholník znesiteľný je málo, povedala by som, e skoro až žiadna. Tak snáď je táto výnimka. :)
    Fashion Happenss

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Parádní recenze! :) Kolem knihy už dlouho nejistě kroužím, protože když je kolem něčeho velké haló, tak se mi to většinou nelíbí. Ale tady by to snad mohlo být jiné. Zase jsi mě postrčila blíže k tomu knihu přečíst - děkuju! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za pekný komentár. :) Dúfam, že ak po knihe siahneš, tak sa ti bude páčiť. :)

      Odstrániť
  4. Skvělá recenze! Teď uvažuji, že si knihu koupím :-)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem, že komentuješ. Ak by to bolo možné, prosím nekomentuj ako Anonym, lebo potom sa medzi komentármi strácam. :)